Rozhodnutie o Kajúcnikovi má preskúmať Etická komisia
Na Generálnej prokuratúre eskaloval spor o to, kto bude vykonávať dohľad v kauze Kajúcnik. Úrad inšpekčnej služby v nej trestne stíha vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu a prokurátora Michala Šúreka pre podozrenie, že si vynucovali, dohadovali a pripravovali výpovede proti konkrétnym osobám.
Ako dohľadová prokurátorka bola pôvodne určená Barbora Hubertová. Namietli ju však bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a podnikateľ Patrik Vidašič. Obaja sú v kauze Kajúcnik poškodení, pretože podľa inšpekcie vyšetrovatelia niekdajšej NAKA dohadovali výpovede aj proti nim.
V námietke poukázali na to, že B. Hubertová bola v roku 2020 medzi signatármi podporného stanoviska skupiny prokurátorov, ktorým sa zastali kolegov Ondreja Repu a M. Šúreka po tom, čo ich predseda Smeru Robert Fico kritizoval na tlačovej konferencii s gestapáckymi kabátmi v pozadí.
V tomto podpornom stanovisku sa však tiež písalo, že jeho signatári „vyjadrujú presvedčenie, že títo [prokurátori] postupujú v nimi dozorovaných trestných veciach v súlade so zákonom, […] a preto považujeme za demagogické ich bez akýchkoľvek relevantných dôkazov stavať do pozície akýchsi ‚gestapákov‘ a podobne“.
Poškodení v kauze Kajúcnik tvrdili, že B. Hubertová takto vopred vyjadrila názor na zákonnosť prokurátorskej činnosti kolegu M. Šúreka, ktorý je v tomto prípade trestne stíhaný.
B. Hubertová takúto interpretáciu odmietla a námietke zaujatosti nevyhovela.
Prípad preto dostal jej nadriadený – prokurátor Tomáš Jarábek, ktorý však oznámil svoju zaujatosť pre bližší osobný a kolegiálny vzťah s obvineným prokurátorom M. Šúrekom.
Vec sa dostala k vedúcemu oddelenia všeobecnej kriminality Generálnej prokuratúry Adamovi Petrovičovi, ktorý vyhodnotil námietku proti B. Hubertovej ako opodstatnenú.
V rozhodnutí vysvetlil, že ak signatári podporného stanoviska dopredu vyjadrili presvedčenie, že stíhaný prokurátor M. Šúrek postupoval v súlade so zákonom a jeho kritiku odmietli ako „demagogickú“, B. Hubertová sa síce môže subjektívne cítiť nezaujatá, no rozumný a nestranný pozorovateľ tomu uverí iba sťažka.
„Ak prokurátor verejne deklaruje dôveru v zákonnosť postupu konkrétneho kolegu v konkrétnych veciach ešte pred tým, ako má sám vykonávať dozor nad súvisiacou trestnou vecou, vzniká objektívna pochybnosť o jeho nezaujatosti,“ vysvetlil A. Petrovič.
O vylúčení B. Hubertovej pred tromi týždňami informoval portál slupou.sk novinárky Júlie Mikolášikovej.
Medzičasom došlo v prípade k posunu. B. Hubertová sa na nadriadeného sťažovala na Prokurátorskej rade Generálnej prokuratúry. Tá síce konštatovala, že nemá právomoc jej podnet riešiť, no zároveň sa obrátila na Etickú komisiu prokuratúry, aby posúdila uznesenie o vylúčení B. Hubertovej. Stalo sa tak ešte minulý týždeň 10. júna.
Magazín Kontext má k dispozícii 13-stranové vyjadrenie prokurátora A. Petroviča k tomuto posunu, datované je 17. júna. Stanovisko poslal Etickej komisii z vlastnej iniciatívy, tvrdí totiž, že nedostal príležitosť vyjadriť sa k výhradám kolegyne pred prokurátorskou radou.
V stanovisku sa A. Petrovič vrátil k odôvodneniu uznesenia o vylúčení B. Hubertovej z kauzy Kajúcnik.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
