Kto spochybňuje kajúcnikov, obhajuje mafiu? Nie; kto sa ich nekriticky zastáva, popiera vedu

• Plošný prístup k identite skutočných vlastníkov je už obmedzený aj právne, no chaoticky – účinná novela zákona o boji proti praniu špinavých peňazí reaguje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z roku 2022 a od 10. júla zavádza len podmienený prístup k údajom z Registra právnických osôb – novinárom prístup ostáva. 
• Paralelne vláda chystá zrušenie každoročnej verifikácie údajov v protischránkovom registri, čo je iná evidencia konečných užívateľov výhod. Návrh kritizuje advokátska komora.
• Čo hovorí veda o falošných priznaniach – v reakcii na video Nadácie Zastavme korupciu o kajúcnikoch ponúkam prehľad výskumov kriminálnej psychológie (Saul Kassin a ďalší) od roku 1985 po súčasnosť, ktoré odôvodňujú zdržanlivý, no nie odmietavý postoj k svedectvám spolupracujúcich osôb – v súlade s tým, na čo upozorňuje aj ESĽP.
• Námietkový senát v kauze Pamely Záleskej nezodpovedal všetko – Najvyšší správny súd SR zamietol námietky zaujatosti voči dvom členom disciplinárneho senátu, no jeho odôvodnenie k prísediacej advokátke opomína judikatúru ESĽP (Wettstein, Meng) o sudcovi-advokátovi a o nižšej odolnosti prísediacich voči vonkajším vplyvom.

Plošný prístup k identite skutočných vlastníkov obmedzili aj právne, no chaoticky

Už dva týždne sú účinné podstatné časti novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. 

Až od 10. júla však bude účinná jej časť, ktorá právne obmedzí plošný prístup k identite konečných užívateľov výhod všetkých právnických osôb v krajine.

Fakticky boli tieto údaje nedostupné už od vlaňajšieho leta.

Bola to reakcia na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie spred vyše troch rokov, podľa ktorého bolo plošné zverejňovanie údajov neproporcionálne – podľa veľkej komory zloženej z 15 sudcov to bol príliš široký zásah do súkromia konečných vlastníkov vzhľadom na to, aké boli potenciálne benefity takéhoto zverejňovania.

Novela zákona umožní podmienený prístup k identite vlastníkov. Je to požiadavka európskeho práva. Súdny dvor Únie v roku 2022 potvrdil, že okrem finančných inštitúcií, orgánov presadzujúcich právo a dodávateľov by mali mať tieto dáta podmienene k dispozícii aj novinári a mimovládne kontrolné organizácie – od 10. júla s tým počíta aj novela zákona.

Prístup k údajom bude podmienený písomnou žiadosťou, na jednu žiadosť bude možné poskytnúť údaje o konečných užívateľoch výhod najviac desiatich právnických osôb. Ministerstvo vnútra má na vybavenie žiadosti vyše dvoch týždňov – 12 pracovných dní. Platí to však iba o prvej žiadosti, pri ktorej sa preveruje oprávnený záujem žiadateľa. 

Ak napríklad novinár alebo mimovládna organizácia podá do troch rokov žiadosť o prístup k údajom o vlastníkoch iných firiem, ministerstvo údaje poskytne rýchlejšie – do siedmich pracovných dní.

Aj táto novela doplatila na chaos pri tvorbe právnych predpisov, v parlamente bola totiž výrazne prepracovaná. V schválenom a účinnom znení zákona sa síce píše, že údaje o konečnom užívateľovi výhod „nie sú verejne prístupné“, ale ostalo tam aj pôvodné ustanovenie, že ministerstvo na svojom webe bezplatne zverejňuje ich identitu.

Protischránkový register bez verifikácie?

Prístup bol obmedzený iba k údajom o identite skutočných vlastníkov, ktoré sú zapísané v Registri právnických osôb.

Verejnosť má naďalej plošný a nepodmienený prístup k identite konečných užívateľov výhod obchodných spoločností a iných organizácií, ktoré vo významnej miere obchodujú s verejným sektorom – ide o dodávateľov, prijímateľov dotácií a podobne. Tieto údaje sa zapisujú do Registra partnerov verejného sektora, čo je špeciálny register, ktorý vedie Okresný súd Žilina. Zvykne sa nazývať aj protischránkový register.

Sú tam zapísané aj firmy, ktoré s verejným sektorom neobchodujú, ale podnikajú v regulovaných odvetviach, čo ospravedlňuje plošnú transparentnosť ich vlastníkov (zdravotníctvo, energetika, médiá a podobne).

Predminulý týždeň však vláda schválila drobnú novelu zákona o protischránkovom registri, ktorej zmyslom je zrušenie každoročnej verifikácie údajov zapísaných v tomto registri. Za správnosť identity skutočných vlastníkov v ňom totiž ručia advokáti, notári či bankári, ktorí jediní sú oprávnení dať tam zapísať tieto údaje. Či údaje sedia a sú naďalej aktuálne, overujú najmenej raz ročne. Práve toto pravidelné overovanie a prísne záruky za pravdivosť údajov sú pointou zmyslom protischránkového registra.

Na navrhovanú zmenu upozornila Slovenská advokátska komora (SAK). Ministerstvo hospodárstva odôvodnilo návrh snahou znížiť administratívne náklady podnikateľov, zápis do protischránkového registra s každoročnou verifikáciou totiž vyjde najmenej na dvesto eur ročne. 

SAK uviedla, že „navrhované ušetrenie marginálnych nákladov povedie k omnoho vážnejším škodám“. „Sme presvedčení, že v záujme podpory ekonomického rastu je lepšie posilňovať transparentnosť v podnikateľskom prostredí, zamerať sa na efektívne a transparentné vynakladanie verejných zdrojov a prijímať také opatrenia, ktoré prehĺbia dôveru v obchodných vzťahoch,“ povedal predseda SAK Tomáš Kamenec. 

Už v predchádzajúcom volebnom období sa objavila snaha o zrušenie pravidelnej verifikácie údajov v protischránkovom registri, nebola úspešná.

Ku kajúcnikom. Čo hovorí o veda o falošných priznaniach

„Vedeli ste, že keď nadávate na kajúcnikov a udavačov, možno práve obhajujete mafiu?“ Takto začína vyše trojminútové vysvetľujúce video Nadácie Zastavme korupciu k spolupracujúcim osobám.

Je to manipulatívna rečnícka otázka a dá sa aj otočiť: Vedeli ste, že keď nekriticky obhajujete kajúcnikov a udavačov, možno práve popierate vedecké poznanie?

Ibaže práve takéto manipulatívne rečnícke otázky ženú diskurz do extrémov a ten škodí, bez ohľadu na to, ktorý z názorových táborov sa k takej extrémnej argumentácii uchyľuje. Extrém nás rozdeľuje. Namiesto by sme sa mali pokúšať približovať k stredu – takže nie, kajúcnici nie sú a priori klamári, ale neplatí ani to, že kto na nich nadáva, obhajuje mafiu.

Ani po piatich rokoch nedokážem pochopiť, prečo pri manažmente pandémie ochorenia covid-19, liečbe antibiotikami či – bližšie k právu – obvineniach zo sexuálneho obťažovania (celkom správne) veríme vede a upíname sa k nej (práve vo štvrtok k tomu na SME vyšiel rozhovor s bývalou ministerkou spravodlivosti Španielska, v ktorom spomína, že len 0,001 percenta oznámení je falošných), ale pri kriminálnej psychológii vedu odkladáme bokom.

Pravdepodobne preto, že nám tie výpovede kajúcnikov zapadajú do našich predpokladov a predstáv, rokmi vyskladaných zistení investigatívnych novinárov, rôznych insider informácií, ktoré sme roky počúvali a máme ich v pamäti, a tak ďalej.