* * * *
✉️ Prepošlite tento newsletter komukoľvek, kto by ho mal čítať.
🔴 Pripomienky mi môžete poslať odpovedaním na tento e-mail alebo na adresu valcek@magazinkontext.sk. Ďakujem.
* * * *
Kto je na Ústavnom súde najúspešnejší? Kto, naopak, najmenej?
Podporte vznik online nástroja, ktorý umožní sledovanie káuz, právnych zástupcov a sudcov na Ústavnom súde. Pre jeho vznik sme spustili crowdfundingovú kampaň cez Donio.sk.
Chceme, aby boli dáta o konaniach na Ústavnom súde dostupnejšie a aby tak bolo jeho rozhodovanie pod väčšou verejnou kontrolou. Filtrovať ich bude možné podľa právneho zástupcu, sudcu spravodajcu a ďalších dostupných kritérií.
Jednotlivé prípady bude možné porovnávať a analyzovať. Ktorí právni zástupcovia sú najúspešnejší? Ktorí, naopak, najmenej úspešní? Ktoré konania trvajú najdlhšie? Čím sú charakteristické?
Umožní tiež odoberať notifikácie o vývoji jednotlivých prípadov a o nových kauzách konkrétneho sudcu alebo advokáta.
Inšpiráciou pre základný rozsah tohto projektu je nástroj echr.app, ktorý vytvoril Aleks Lokhmutov z Human Rights Watch. Odporúčame si ho prezrieť, aby ste získali lepšiu predstavu.
Náš projekt je o čosi zložitejší – najmä v pozadí, ktoré nie je navonok viditeľné. Európsky súd pre ľudské práva totiž množstvo údajov o konaniach zverejňuje v štruktúrovanej podobe a preto sa dajú ľahko spracovávať automatizovane. V prípade Ústavného súdu musíme tieto dáta najprv vyťažiť a vytvoriť z nich štruktúrované zostavy.
* * * *
V kauze Vladimíra Pčolinského sudca išiel v línii ESĽP
Špecializovaný trestný súd v piatok sprístupnil 31-stranové písomné odôvodnenie rozsudku, ktorým sudca Rastislav Stieranka 16. júna oslobodil spod obžaloby bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského.
Prokurátor niekdajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel ho trestne stíha pre podozrenie z prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a ohrozenia dôvernej skutočnosti.
V obžalobe tvrdí, že niekdajšiemu riaditeľovi kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi vyzradil bližšie nespresnenú informáciu o spravodajskom rozpracovaní advokáta a podnikateľa Zoroslava Kollára, a následne vzal 20-tisíc eur za „utlmenie“ spravodajského rozpracovania Z. Kollára.
Proti V. Pčolinskému vypovedali dvaja svedkovia spolupracujúci s bývalou špeciálnou prokuratúrou – Ľ. Makó a bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa.
„Bolo preukázané, že skutok opísaný v obžalobe sa stal. Došlo teda ku korupčnému konaniu, ba aj k odovzdaniu peňazí, a rovnako tak došlo aj k vyzradeniu istých informácií zvnútra SIS. Nebola však preukázaná účasť obžalovaného V. Pčolinského na páchaní tohto skutku alebo jeho časti,“ uviedol v rozsudku sudca R. Stieranka.
Oslobodzujúci rozsudok nie je právoplatný, prokurátor proti nemu podal odvolanie.
V línii európskeho ľudskoprávneho súdu
Rozsudok je výnimočný z viacerých hľadísk.
Sudca R. Stieranka totiž postupoval podľa toho, čo v podobných kauzách vyžaduje Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) – opatrnosť pri hodnotení vierohodnosti výpovedí spolupracujúcich svedkov a dôsledné zhodnotenie vplyvu dohôd s orgánmi presadzujúcimi právo na vierohodnosť svedectiev.
V prípade proti Slovensku z roku 2023 sa totiž ESĽP ubral smerom, že vierohodnosť výpovede spolupracujúcej osoby nezvyšuje to, že existujú objektívne dôkazy o nesporných skutočnostiach, o ktorých svedok vypovedá.
Môže ísť o situáciu, že spolupracujúca osoba vypovedá napríklad o korupcii pri verejnom obstarávaní. Prokuratúra vezme zmluvy, faktúry, zápisnice z verejnej súťaže, bankové výpisy a povie, že jej výpoveď podporujú aj objektívne listinné dôkazy. Tie však v skutočnosti nepotvrdzujú korupčné pozadie, iba priebeh obstarávania.
Takto podľa rozsudku premýšľal aj sudca R. Stieranka: „Pokiaľ výpoveď spolupracujúcej osoby, ktorá je pre vec rozhodujúca, korešponduje s inými dôkazmi týkajúcimi sa skutočnosti, že sa stal skutok a aký bol jeho priebeh, nemusí to automaticky znamenať, že táto osoba hovorí pravdu aj v tom, kto s ňou mal trestnú činnosť páchať,“ napísal sudca.
„Súd považuje vo všeobecnosti za hrozbu pre spravodlivosť trestného konania takú prax, ak by sa vierohodnosť vypočúvanej osoby odvodzovala v zmysle prístupu: ‚Hovor pravdu tam, kde sa to dá overiť inými dôkazmi, budú Ti veriť aj tam, kde sa to overiť inými dôkazmi nepodarí‘. Osobitne takáto výhrada platí vo vzťahu k spolupracujúcemu obvinenému, kde judikatúra európskych justičných orgánov a Ústavného súdu dôrazne nabáda k náležitej opatrnosti,“ dodal.
Rozsudok je výnimočný tiež preto, že je to prvýkrát, čo súd zapochyboval o benefitoch, ktoré orgány presadzujúce právo dodnes poskytujú Ľ. Makóovi.
Pri formulovaní rozsudku hľadal balans
Zároveň ide o ojedinelý prípad trestného stíhania funkcionára spravodajskej služby. Verejnosť bola preto z hlavného pojednávania zväčša vylúčená pre ochranu utajovaných skutočností.
Sudca tak musel pri formulovaní rozhodnutia balansovať medzi ochranou citlivých informácií a snahou priniesť odôvodnenie, ktorému porozumejú nielen účastníci trestného konania, ale tiež verejnosť.
Je to odlišný prístup ako zvolil niekdajší Okresný súd Bratislava I, keď v roku 2023 oslobodil spod obžaloby bývalého riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva – odôvodnenie rozsudku je dodnes utajené (autor tohto newslettera sa od roku 2023 domáha sprístupnenia tohto rozsudku, v júli tohto roka podal v tomto prípade správnu žalobu, pozn.).
Pre budúcnosť bude dôležité vyjasniť si, ktorý z týchto prístupov je správny. Vyzerá to totiž tak, že na Mestskom súde Bratislava I môže už na budúci rok začať hlavné pojednávanie s niekdajším riaditeľom SIS Ivanom Lexom. Je obžalovaný v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny v roku 1995 a prípad je dodnes sčasti utajený.
Ak Najvyšší súd oslobodenie V. Pčolinského spod obžaloby potvrdí, bude to mať tiež symbolický rozmer. Niektoré médiá totiž interpretujú udalosti z roku 2020 tak, že SIS pod jeho vedením monitorovala vývoj trestných stíhaní v široko sledovaných protikorupčných kauzách nie pre obavy z ich manipulácie, ale v snahe diskreditovať policajtov bývalej Národnej kriminálnej agentúry okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu, a to práve preto, že tí začali preverovať podozrenie z úplatkárstva V. Pčolinského.
Rozpory vo výpovediach o kľúčovom stretnutí
B. Beňa a Ľ. Makó vypovedajú, že niekedy v júli 2020 sa stretli s V. Pčolinským v priestoroch SIS, ktoré obaja označili ako cigarový salónik.
Niekdajší riaditeľ SIS toto stretnutie nepopiera. Odmieta však, že by na ňom vyzradil dôverné informácie alebo zažiadal o odmenu za utlmenie spravodajského rozpracovania advokáta Z. Kollára.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.