Predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady sudca Peter Šamko sa na Právnych listoch vyjadril k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý som detailne spomínal v predchádzajúcom vydaní.
Ide o rozhodnutie, podľa ktorého orgány presadzujúce právo musia mať predchádzajúce povolenie na prístup k obsahu mobilného telefónu.
Súdny dvor Únie prvýkrát oddelil zaistenie smartfónu ako hmotnej veci od prístupu k dátam, ktoré sú v ňom uložené; jednoducho, ak polícia zaistí pri domovej prehliadke telefón, neznamená to, že sa doň môže pokúsiť prihlásiť a analyzovať jeho obsah. Na to treba osobitné povolenie.
P. Šamko uviedol, že takéto povolenia by sa mali riešiť „primárne cez príkaz prokurátora“:
„V budúcich trestných veciach by však bolo vhodné, aby sa takéto veci, teda zaistenie mobilných telefónov riešilo (okrem domových prehliadok a prehliadok iných priestorov nariaďovaných súdom) primárne cez príkaz prokurátora na odňatie veci, respektíve, ak by išlo o vydanie veci policajtovi, tak by malo nasledovať preskúmanie prokurátorom, ktorý by mal následne vydať písomný súhlas s preskúmaním mobilného telefónu znalcom, ak by bol názoru, že takýto postup je nevyhnutný pri objasňovaní trestnej činnosti,“ napísal.
Z jeho príspevku vyplýva, že vo vyšetrovacej praxi sa asi budú vyskytovať rôzne interpretácie najnovšieho rozsudku Súdneho dvora Únie. Ak sa uchytí návrh P. Šamka, že na prístup k obsahu telefónu stačí prokurátorské povolenie, obvinení a obžalovaní to môžu namietať – starší rozsudok Súdneho dvora spred troch rokov totiž vyslovene hovorí, že nie je v poriadku, aby prokuratúra poskytovala povolenia na prístup k telekomunikačným dátam a polohe telefónu.
Odtiaľ je iba krok k tomu, aby také čosi Súdny dvor v budúcnosti povedal aj o prístupe k samotnému telefónu, v ktorom sú ešte detailnejšie údaje o súkromí než len výpis hovorov, správ a história pohybu.