Piatkové udalosti vo Varšave sú vyvrcholením desaťročného politického konfliktu o kontrolu nad ústavným súdom.
Poľsko ukazuje, ako môže dopadnúť spoločnosť, v ktorej si každá nastupujúca politická reprezentácia privlastňuje právo očistiť štát od „zlých“ predchodcov.
Poľský prezident Karol Nawrocki bol v piatok 30. októbra v lietadle na ceste do Senegalu, keď sa dozvedel o udalostiach pred budovou Ústavného tribunálu vo Varšave.
Cestu sa rozhodol prerušiť a nariadil otočiť lietadlo späť do Poľska. „V takejto chvíli musí byť prezident v Poľsku,“ oznámil na sociálnej sieti X.
V tom čase sa pred budovou tribunálu v širšom centre Varšavy zhromažďovali stovky demonštrantov vrátane predstaviteľov opozície. V okolí budovy zasahovala polícia. Predstavitelia strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá krajine vládla v rokoch 2015 až 2023, hovorili o štátnom prevrate.
Premiér Donald Tusk naopak tvrdil, že jeho vláda obnovuje právny štát. „Po rokoch bezprávia počas vlády PiS je to náročný, niekedy bolestivý proces, ktorý si vyžaduje rozhodné konanie. Iná cesta neexistuje,“ uviedol.
K takejto eskalácii napätia prispelo rozhodnutie sudkyne Anny Korwin-Piotrowskej, ktorá oznámila, že na jeden mesiac pozastavila výkon služobných povinností predsedovi Ústavného tribunálu Bogdanovi Święczkowskému a jeho podpredsedovi Bartłomiejovi Sochańskému.
Následne vyhlásila, že preberá vedenie ústavného súdu.
Doterajšie vedenie jej právomoc okamžite odmietlo. Na oficiálnom účte tribunálu na sociálnej sieti X sa ešte v piatok objavilo vyhlásenie, že jeho webová stránka bola nezákonne prevzatá a osoby podieľajúce sa na celom postupe páchajú štátny prevrat.
V sobotu sa na oficiálnej webovej stránke súdu objavilo vyhlásenie A. Korwin-Piotrowskej, v ktorom potvrdzuje suspendovanie predsedu a podpredsedu súdu, a oznamuje zákaz vstupu do súdnej budovy ostatným sudcom a zamestnancom súdu.
„Sudcovia, ktorí si želajú pracovať v sídle tribunálu, sa musia najprv so mnou dohodnúť na čase a podmienkach svojho vstupu. Je to nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti sudcov, ale aj aj ďalších osôb nachádzajúcich sa v priestoroch tribunálu alebo v jeho bezprostrednej blízkosti,“ napísala.
Polícia reagovala, že v areáli súdu zabezpečovala poriadok na základe upozornenia na bezpečnostné riziká. Vyhlásila, že policajti nevstúpili do samotnej súdnej budovy. Počas protestov zadržali troch ľudí.
K. Nawrocki sa po návrate do Varšavy osobne dostavil na tribunál a vstúpil do súdnej budovy. V sobotu následne uskutočnil sériu mimoriadnych konzultácií s predstaviteľmi parlamentných strán vrátane niektorých politikov vládnej koalície.
Takto zatiaľ vyzerá ústavná kríza v jednej z najväčších krajín Európskej únie na konci októbra 2026. V skutočnosti je však vyvrcholením udalostí z predchádzajúceho desaťročia.
Desaťročný boj o ústavné súdnictvo
Piatkové udalosti sa nedajú pochopiť bez návratu do roku 2015.
Vtedy sa po parlamentných voľbách dostala k moci konzervatívna strana Právo a spravodlivosť vedená Jarosławom Kaczyńským. Jedným z prvých veľkých konfliktov novej vlády sa stalo obsadzovanie Ústavného tribunálu.
Odchádzajúci parlament ešte pred voľbami zvolil piatich nových sudcov. Následne sa ukázalo, že v prípade dvoch z nich na to nemal oprávnenie, ďalších troch však zvolil zákonne.
Ale nová parlamentná väčšina odmietla rešpektovať aj tieto tri voľby. Zvolila vlastných kandidátov na miesta, ktoré už boli zákonne obsadené.
V nasledujúcich rokoch sa tribunál postupne dostal pod kontrolu sudcov zvolených v období vlády PiS. Kritici doma aj v zahraničí upozorňovali na jeho politizáciu a stratu nezávislosti.
Nešlo iba o politické obvinenia.
Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Xero Flor w Polsce proti Poľsku zo 7. mája 2021 konštatoval, že pri obsadení jedného z miest sudcu tribunálu došlo k takým závažným nezrovnalostiam, že rozhodujúci senát nespĺňal požiadavku súdu zriadeného zákonom (bod 290 rozsudku).
ESĽP uviedol, že „konanie zákonodarnej a výkonnej moci predstavovalo nezákonný vonkajší zásah do činnosti ústavného súdu“ (bod 287 rozsudku). Pochybenia pri voľbe troch sudcov podľa ESĽP narušili legitímnosť volebného procesu a podkopali samotnú podstatu práva na súd zriadený zákonom podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (tamtiež).
K rozsudku pripojil čiastočne súhlasné a čiastočne nesúhlasné stanovisko vtedajší sudca ESĽP z Poľska Krzysztof Wojtyczek. Súhlasil, že Poľsko porušilo právo sťažujúcej sa spoločnosti na súd zriadený zákonom, mal však výhrady k spôsobu, ako väčšina sudcov toto porušenie odôvodnila.
Konštatoval, že prehliadla dôležitú judikatúru a niektoré informácie vytrhla z kontextu (bod 20 disentu): „Odôvodnenie je, žiaľ, poznačené trochu hmlistým a približným obrazom domáceho práva, ktorý sa prelína so skresleným podaním judikatúry ESĽP, starostlivo vynechávajúcim všetky nepriaznivé precedensy. Prístup, ktorý ESĽP zvolil s cieľom ochrániť právny štát v žalovanom štáte, je suboptimálny.“
Naznačil, že ESĽP zohľadňoval všeobecný a politický rozmer prípadu (bod 19).
Rovnako kriticky sa však vyjadril Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku veľkej komory z 18. decembra 2025 konštatoval porušenie povinností vyplývajúcich z práva Únie.
Podľa Súdneho dvora poľský Ústavný tribunál pre nezrovnalosti pri vymenovaní troch sudcov v roku 2015 a jeho predsedníčky v roku 2016 „nespĺňa požiadavky nezávislého a nestranného súdu zriadeného zákonom“ (body 270 až 276 rozsudku C-448/23).
Okrem problematického obsadenia tribunálu sa zaoberal aj jeho rozhodnutiami, ktorými odmietal záväznosť judikatúry Súdneho dvora EÚ a základné princípy európskeho právneho poriadku. Konštatoval, že Poľsko tým porušilo okrem iného „zásady autonómie, prednosti, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Únie“ (bod 196 a predchádzajúce).
Vláda Donalda Tuska tak má na kritiku pôsobenia tribunálu podstatne pevnejší základ než iba politické presvedčenie, že ho ovládli ľudia blízki bývalej vláde.
Problém Poľska však spočíva v tom, že právne nespochybniteľný cieľ obnoviť nezávislé súdnictvo ešte automaticky neznamená zákonnosť každého prostriedku, ktorým sa ho nová vláda pokúša dosiahnuť.
Presne tento problém pomenovala Benátska komisia v decembri 2025 vo svojom aktualizovanom checkliste princípov právneho štátu. V bode 153 výslovne upozornila:
„Reformy môžu byť potrebné na nápravu nedostatkov systému, no samy musia rešpektovať základné princípy právneho štátu.“
Komisia zároveň varovala, že aj radikálne opatrenia prijaté s cieľom obnoviť ústavnosť môžu vytvoriť nebezpečný precedens, na ktorý sa neskôr odvolá iná politická väčšina pri presadzovaní podobných zásahov.
Sudcovia, ktorých prezident neuznáva
Po parlamentných voľbách v roku 2023 vystriedala PiS koalícia Donalda Tuska.
Tá prisľúbila obnovu právneho štátu, nezávislosti súdnictva a nápravu zásahov predchádzajúcej vlády.
Narazila však na komplikáciu, ktorá je pre politicky rozdelené spoločnosti charakteristická. Aj po zmene vlády zostávajú vo funkciách predstavitelia orgánov verejnej moci, ktorých politické presvedčenie a predstavy o fungovaní štátu môžu byť zásadne odlišné.
Koalícii D. Tuska navyše komplikovali situáciu prezidenti Andrzej Duda a neskôr Karol Nawrocki, obaja politicky blízki PiS.
Napätie sa vyostrilo v marci 2026, keď poľský Sejm zvolil šiestich sudcov Ústavného tribunálu.
Prezident K. Nawrocki prijal prísahu iba od dvoch. Ďalší štyria preto zložili prísahu v parlamente bez jeho fyzickej účasti a jej osvedčené znenie mu doručili.
Vedenie tribunálu ich následne odmietlo pripustiť k výkonu funkcie.
Spor sa dostal aj pred Európsky súd pre ľudské práva, ktorý 5. mája 2026 vydal predbežné opatrenie vo veci Dziurda a ostatní proti Poľsku.
ESĽP požiadal poľskú vládu, aby zabezpečila, že sťažovatelia „nebudú obmedzovaní pri nástupe do funkcie a pri výkone povinností sudcov Ústavného tribunálu“ a to až do ďalšieho rozhodnutia súdu.
Význam tohto kroku podčiarkuje jeho výnimočnosť. Predbežné opatrenia podľa pravidla 39 Rokovacieho poriadku ESĽP sú vyhradené pre mimoriadne situácie, spravidla pri hrozbe nenapraviteľnej ujmy. Podľa štatistík ESĽP v roku 2025 vyhovel 222 žiadostiam, ďalších 495 zamietol a 1 984 vyhodnotil tak, že ani nespadajú do pôsobnosti tohto pravidla.
Vydanie predbežného opatrenia však ešte neznamená, že ESĽP definitívne rozhodol o dôvodnosti samotnej sťažnosti.
Do konfliktu vstúpila aj Benátska komisia.
V stanovisku prijatom 9. a 10. októbra 2026 zdôraznila, že poľský prezident nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie parlamentu o voľbe sudcov tribunálu.
V bode 98 odporučila, aby „prezident bezodkladne prijímal prísahu sudcov zvolených Sejmom bez toho, aby si nárokoval právomoc preskúmavať postup ich voľby.“
Zároveň odporučila, aby v prípade prezidentovho odmietnutia alebo prieťahov bolo možné dokončiť zloženie prísahy aj bez jeho fyzickej účasti, za predpokladu zachovania zákonom predpísaných náležitostí, riadneho overenia úkonu a doručenia prísahy prezidentovi.
Toto stanovisko je preto ďalší významný argument proti postupu prezidenta K. Nawrockého.
Samotná A. Korwin-Piotrowska je jednou zo sudkýň, ktorých nástupu prezident a doterajšie vedenie tribunálu bránili a ktorých sa týka predbežné opatrenie ESĽP.
Aj preto sa dnes vedie spor nielen o to, kto má súd viesť, ale aj o to, kto je vôbec oprávnený vystupovať ako jeho sudca.
Môže sa právny štát obnovovať sporne?
A práve tu sa ukazuje najproblematickejší moment piatkových udalostí.
A. Korwin-Piotrowska oprela dočasné suspendovanie predsedu a podpredsedu tribunálu o článok 130 Zákona o organizácii všeobecných súdov.
Toto ustanovenie umožňuje za určitých okolností nariadiť sudcovi okamžité pozastavenie výkonu služobných povinností, najviac však na jeden mesiac. Ak sa opatrenie týka predsedu všeobecného súdu, zákon zveruje túto právomoc ministrovi spravodlivosti.
Použitie ustanovenia na sudcov Ústavného tribunálu vychádza z reťazca subsidiárnych legislatívnych odkazov. Celý problém sa však dá zhrnúť do jednoduchej otázky:
Môže sudca ústavného súdu prostredníctvom primeraného použitia predpisov určených pre všeobecné súdnictvo prevziať právomoc dočasne odstaviť predsedu Ústavného tribunálu od výkonu služobných povinností?
Nejde o čisto akademickú pochybnosť.
Poľský ústavný právnik Marcin Matczak, dlhoročný kritik justičnej politiky PiS, označil tento postup za právne nepodložený.
M. Matczak pritom otvorene hovorí, že Bogdana Święczkowského považuje za mimoriadne nevhodnú osobu na vedenie tribunálu. Napriek tomu odmieta spôsob jeho dočasného odstavenia.
„Právny štát nemožno obnoviť silou,“ napísal Matczak v piatok 30. októbra na sociálnej sieti X. Jeho vyjadrenia následne citovali poľský denník Rzeczpospolita a ďalšie poľské aj svetové médiá.
Upozornil tiež, že silové postupy bez právneho základu sa môžu demokracii kruto vypomstiť. Obrazy ozbrojených policajtov pred ústavným súdom a sporné právne výklady umožňujúce odstaviť jeho predsedu sa môžu na dlhé roky stať symbolom ďalšieho rozkladu dôvery v právo.
Práve táto jeho výhrada odhaľuje jeden z podstatných paradoxov obnovy právneho štátu v poľskom podaní.
Ak je cieľom reformy zabezpečiť, aby orgány verejnej moci rozhodovali výlučne na základe zákona, potom musí tento princíp platiť aj pre tých, ktorí reformu uskutočňujú.
A to dokonca vtedy, keď je ich politický protivník zodpovedný za predchádzajúce porušovanie právneho štátu.
Od obnovy k ovládnutiu
Poľská kríza je preto aj príbehom o hraniciach politickej moci.
V parlamentnej demokracii sa vlády striedajú. Jedna politická reprezentácia prehrá voľby a druhá získa právo presadzovať svoj program.
To však neznamená, že nová vláda získava neobmedzenú právomoc prestavať všetky inštitúcie podľa vlastnej predstavy.
Naopak, zmyslom nezávislých súdov, regulačných orgánov či verejnoprávnych médií je vytvárať určitú kontinuitu bez ohľadu na to, kto práve disponuje parlamentnou väčšinou.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
