Najvyšší súd odmietol hrozby stíhaním. V pozadí však cítiť napätie medzi sudcami

Najvyšší súd SR sa vo štvrtok 23. apríla vyhranil proti politickej a mediálnej kritike dovolacieho rozhodnutia v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Z načasovania a obsahu stanoviska súdu sa dá usudzovať, že súvisí prinajmenšom s tromi udalosťami predchádzajúcich dní:

V utorok 21. apríla portál 360tka.sk zverejnil rozhovor s bývalým policajným prezidentom Štefanom Hamranom, ktorý je v súčasnosti asistentom poslankyne SaS. V rozhovore sa vyjadroval aj k dovolaciemu rozsudku v kauze D. Kováčika. Z jeho vyjadrení vyplynulo, že v prípade zmeny mocenských pomerov v krajine by podľa neho mohli byť sudcovia dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR stíhaní.

Š. Hamran vyhlásil, že rozhodnutie rešpektuje, ale podľa neho „tu niečo nie je v poriadku“, pretože dovolací rozsudok sa líši od predchádzajúcich rozhodnutí. Pri otázkach moderátora na zaujatosť vyšetrovateľa prípadu D. Kováčika, ktorú konštatoval dovolací senát, bývalý policajný prezident odvetil: „To je otázka na ten senát Najvyššieho súdu… Akože… Pozrite sa, stíhali sme aj sudcov v minulosti… Je tak, však?“

V stredu 22. apríla premiér Robert Fico zo Smeru v prítomnosti podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara a ministra obrany Róberta Kaliňáka, obaja tiež zo Smeru, potvrdil, že podá trestné oznámenie na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa pri rozhodovaní v kauze D. Kováčika.

Táto zostava je pri informovaní o takejto udalosti chúlostivá, pretože to nevyzerá ako kritika konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale o verejné vystúpenie predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci proti predstaviteľke súdnej moci, čo je situácia, ktorú citlivo sledujú aj medzinárodné organizácie.

P. Záleská bola podľa päťčlenného dovolacieho senátu zaujatá. Najvyšší súd SR to odôvodnil súbehom viacerých okolností. Sudkyňa zamlčala svoj vzťah s novinárkou Denníka N, ktorá podľa dovolacieho súdu písala o D. Kováčikovi „v negatívnom svetle“. Mesiac pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku navyše urobila rozhovor s korunným svedkom prípadu a riešili v ňom aj tému, ktorá sa neskôr objavila v rozsudku. 

P. Záleská zároveň podľa Najvyššieho súdu SR dezinterpretovala jeden z dôkazov v neprospech D. Kováčika a prehnane ironizovala jeho obhajobu.

V ten istý deň (22. apríla) Denník N zverejnil výsledky dátovej analýzy dovolacieho rozsudku, ktorú pripravila advokátska kancelária Ribár & Partners. Jej partner Igor Ribár je členom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory. Článok na základe analýzy rámcuje rozsudok ako „odchýlku v systéme“.

Ako sa Najvyšší súd SR vymedzil

Tieto udalosti majú podľa Najvyššieho súdu SR odstrašujúci efekt na samotných sudcov. „Vytvárajú atmosféru, v ktorej sudca zvažuje nie to, čo je správne podľa dôkazov a práva, ale to, čo je pre neho bezpečné z hľadiska jeho možného postihu,“ uviedol súd.

Zároveň dodal, že rešpektuje vecnú kritiku súdnych rozhodnutí, ktorá je súčasťou demokratického diskurzu:

„Jej hranicou je však moment, keď prestáva byť kritikou a stáva sa nástrojom tlaku. Keď namiesto vecných a odborných argumentov zaznievajú hrozby. Nezávislosť súdnictva nie je sudcovským privilégiom, ale základnou zárukou každého občana, že jeho vec bude rozhodnutá podľa práva, a nie podľa toho, kto práve drží politickú moc.“

K jednotlivým udalostiam z predchádzajúcich dní sa Najvyšší súd SR menovite nevyjadril, narážky na ne sú však zjavné.

Stanovisko nepriamo reaguje na vyjadrenia Š. Hamrana. „Za absolútne neprípustné“ považuje Najvyšší súd SR to, že iba na základe zrušenia preskúmavaného rozsudku „sa vyvodzuje alebo čo i len naznačuje podozrenie z trestnej činnosti sudcov, ktorí toto rozhodnutie vydali“.