Portál najpravo.sk tento týždeň upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 18. decembra 2025. V právnickej komunite na sociálnej sieti LinkedIn sa rýchlo začalo šíriť, pretože Civilný sporový poriadok interpretuje spôsobom, ktorý umožňuje efektívnejšie chrániť právo v digitálnej dobe.
V prípade ide o neodkladné opatrenie, ktoré vydal Okresný súd Trnava. Trom fyzickým osobám ním nariadil, aby sa zdržali akéhokoľvek uverejňovania a šírenia informácií o navrhovateľke, ktorá sa vydania neodkladného opatrenia domáhala.
Zverejnená verzia uznesenia krajského súdu má 28 strán a je vo veľkej miere anonymizovaná, čo znižuje jej zrozumiteľnosť. Dá sa však dovtípiť, že spor pravdepodobne vznikol na slovenskej sociálnej sieti Pokec medzi štyrmi ženami a súvisel s podozrením zo zneužitia informácií o jednej z nich. V rozhodnutí súdu sa okrem iného spomína aj odcudzenie jej fotografie.
Keďže komunikácia na sociálnych sieťach býva anonymná, zodpovedalo tomu aj znenie podstatnej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – označenie žalovaných. Navrhovateľka uviedla ich mená, chýbali však dátumy narodenia a v niektorých prípadoch aj presná adresa bydliska, hoci Civilný sporový poriadok tieto údaje vyžaduje.
Chýbali jednoducho preto, že žalobkyňa ich podľa vlastných slov poznala iba z internetu a ďalšie údaje nevedela. Namiesto toho do návrhu uviedla ich prezývky zo sociálnej siete. Zároveň požiadala prvostupňový súd o súčinnosť pri ich úplnej identifikácii, čomu Okresný súd Trnava vyhovel.
Jedna zo žalovaných v odvolaní proti neodkladnému opatreniu namietala, že takáto identifikácia je nedostatočná. Senát Krajského súdu v Trnave zložený zo sudcov Lucie Mizerovej, Eriky Tischlerovej a Petra Dumana sa s touto výhradou nestotožnil.
Pripomenul, že všetky tri žalované boli identifikované menom a priezviskom, prezývkami zo sociálnej siete a neúplnými údajmi o bydlisku:
„Žalobkyňa v žalobe uviedla, že osoby pozná zo sociálnej siete, pričom uviedla ich ‚nicky‘, pod ktorými na tejto sociálnej sieti vystupujú. Uvedenie ‚nickov‘ – prezývok je možné považovať za iný identifikačný údaj v zmysle Civilného sporového poriadku,“ vysvetlil senát v odôvodnení svojho uznesenia (bod 45).
Dodal, že Okresný súd Trnava poskytol súčinnosť pri úplnej identifikácii žalovaných a vydané neodkladné opatrenie ich preto identifikuje správne, čo je najpodstatnejšie.
* * * *
Už prijatie sťažnosti M. Drličku ukazuje, že zákaz komentovania je exces
Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú sťažnosť bývalého riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku, proti rozhodnutiu, ktorým mu Krajský súd v Bratislave nariadil, aby sa zdržal akýchkoľvek vyjadrení na adresu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
Prípad posudzuje senát zložený z ústavných sudcov Libora Duľu, Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka, ktorý je jeho spravodajcom. M. Drličku zastupuje kancelária Krivak & Co advokáta Martina Kriváka.
Prijatie ústavnej sťažnosti proti neodkladnému opatreniu je výnimočné, čo vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR o jej prijatí.
Dochádza k tomu iba v prípade „excesu“. Denník SME tvrdí, že v ústavnej sťažnosti M. Drličku sa uvádza práve to, že široký a neobmedzený zákaz vyjadrovania uložený M. Drličkovi predstavuje „výrazný exces“.
Prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a argumentácia Ústavného súdu SR naznačujú, že v rozhodnutí krajského súdu ho vidí aj senát Ústavného súdu SR, hoci v tejto fáze konania to ešte takto výslovne nehodnotí.
„Výnimočnosť zasahovania Ústavného súdu SR do rozhodnutí o neodkladných opatreniach však neznamená, že tieto sú úplne mimo rámca ústavnoprávneho prieskumu. Ak všeobecný súd ponechá bez povšimnutia niektorú z kľúčových otázok prípadu alebo sa odvolací súd bez riadneho zdôvodnenia odkloní od právnych či skutkových záverov súdu prvej inštancie, jeho postup vykazuje známky arbitrárnosti a svojvôle,“ uviedol Ústavný súd SR v uznesení o prijatí sťažnosti (IV. ÚS 193/2026, body 13 a 14).
V prípade M. Drličku môže ísť práve o takúto situáciu, pretože Mestský súd Bratislava IV návrhu ministerky kultúry na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Podľa súdu totiž neosvedčila, že by takéto opatrenie bolo nevyhnutné.
Krajský súd sa od tohto hodnotenia odklonil a SME už v minulosti písalo, že odôvodnenie tohto odklonu nevyznieva presvedčivo.
Ústavný súd SR však nevyhovel návrhu M. Drličku na odklad vykonateľnosti neodkladného opatrenia, pretože podľa ústavných sudcov „v dostatočnej miere nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy“ (bod 18).
* * * *
Ďalší rozsudok ESĽP o ľahkovážne formulovaných dohodnutých rozsudkoch
Európsky súd pre ľudské práva prijal ďalší rozsudok proti Slovensku, ktorý súvisí s ľahkovážnym formulovaním trestných rozhodnutí v kauzách s viacerými obvinenými, ktorých prokuratúra stavia pred súd postupne. Ak si sudcovia v skôr vyhlásenom rozsudku nedajú pozor na formulácie a vyjadria sa aj k účasti ešte nesúdených spoluobvinených, môžu porušiť ich prezumpciu neviny a následne o nich už nesmú rozhodovať.
V prípade rozsudku ESĽP z 9. apríla ide o Mariana Blaška, ktorého Okresný súd Levice odsúdil za drogovú trestnú činnosť. Rozsudok prijal trojčlenný senát, ktorému predsedal sudca z povolania a ktorého členmi boli dvaja prísediaci z radov občanov. Ten istý senát však už skôr schválil dohodu o vine a treste so spoluobvineným a v rozsudku o tejto dohode sa spomína aj účasť M. Blaška.
ESĽP konštatoval, že tým došlo k porušeniu prezumpcie jeho neviny a tento senát preto nemal rozhodovať o obžalobe proti nemu, keďže si už skôr mohol vytvoriť názor na jeho vinu.
Rozhodnutie nadväzuje na rozsudky ESĽP v prípadoch Krátky proti Slovenskej republike a Mucha proti Slovenskej republike.
