Sudca Jaroslav Macek opustil funkciu predsedu Okresného súdu Žilina ešte vlani v lete. Vtedy mu skončilo riadne päťročné funkčné obdobie.
Za predsedu ho vymenovala ešte v roku 2016 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská po tom, čo uspel vo výberovom konaní. Prvýkrát viedol súd medzi rokmi 2011 a 2012.
Zákon síce pripúšťa, aby ten istý sudca bol predsedom súdu opakovane, ale Macek to nevyužil. „Riadenie súdu s dvesto zamestnancami je mimoriadne náročné. V jednej chvíli som skončil aj v nemocnici. Popri riadení sa nedá naplno venovať odbornej práci, sudcovskej rozhodovacej činnosti, ktorú mám rád a baví ma,“ vysvetlil.
Sudca Macek naďalej pôsobí na Okresnom súde Žilina, venuje sa najmä insolvenčným konaniam, obchodnému registru a registru partnerov verejného sektora.
Predsedom súdu je od minulého roka sudca Peter Hrnčiar, ktorý uspel vo výberovom konaní, v ktorom nemal protikandidáta.
Hrnčiar má rovnako dobrú reputáciu reformného sudcu.
V minulosti otvorene vystupoval proti štýlu vedenia justície, ktorý reprezentoval Štefan Harabin a jeho lokaji, čím si privodil perzekvovanie. „Daniel Hudák bol symbolicky pri tom, keď tento súd (Okresný súd Žilina) padol na kolená a teraz, keď sa môže postaviť, tak tomu bráni,“ povedal Hrnčiar napríklad v roku 2004.
Hudák bol predsedom Okresného súdu Žilina a Harabinov blízky spolupracovník, zomrel v roku 2018 a jeho meno sa podľa Denníka N viackrát spomínalo pri vyšetrovaní korupcie na žilinských súdoch. Pred voľbami prvých členov Súdnej rady zas kolegom napísal, že pri voľbách majú iba dve možnosti: „Buď sa rozhodnú pre svet a morálku sudkyne Jany Dubovcovej (vtedajšia sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica, pozn. autora) alebo pre svet a morálku Štefana Harabina,“ spomína na Hrnčiarove slová Denník N.
Patrí k skupine sudcov, ktorá sa dlhodobo prikláňa skôr k tomu, že problémom slovenského súdnictva nie je nedostatok sudcov, ale zle manažovaný a nedostatočne ohodnotený nižší justičný personál. „(…) Na niektoré úkony netreba žiadne vzdelanie, na niektoré základné a na niektoré síce vyššie vzdelanie, ale sú to rutinné úkony. Nepotrebujeme viac sudcov, ale súdnych úradníkov, asistentov, ktorí by to robili samostatne. Jeden sudca by potom zvládol to, čo dnes dvaja alebo traja,“ hovoril Hrnčiar už v roku 2008.
Je pravdepodobné, že práve preto si ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (vtedy Za ľudí, teraz SaS) Hrnčiara zavolala do tímu na tvorbu novej súdnej mapy. Kritici jej opakovane vyčítajú, že zloženie tohto tímu bolo subjektívne a nebolo názorovo vyvážené.