Ústavný súd tento týždeň informoval, že prijal na ďalšie konanie sťažnosť (IV. ÚS 221/2023) predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudcu Petra Šamka. Súvisí s jeho snahou o zrušenie písomného napomenutia, ktoré mu v roku 2020 dal predseda Súdnej rady Ján Mazák preto, že Šamko na Právnych listoch na nejaký čas zverejnil celú komunikáciu cez aplikáciu Threema, ktorú polícia získala z mobilu viacnásobne trestne stíhaného Mariana Kočnera. Najvyšší správny súd Šamkovej žalobe proti napomenutiu vlani nevyhovel a prípad preto skončil na Ústavnom súde.
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu síce vlani preletelo médiami, ale keď už bolo písomne vypracované, tak sme naň zabudli. Už skôr v tomto newslettri spomínaný sudca Najvyššieho správneho súdu Marián Fečík však k nemu pripojil odlišné stanovisko, ktoré ponúka zaujímavé čítanie:
„Sloboda a pluralizmus začali byť pozvoľna nahrádzané ‚vlastníctvom pravdy‘ a spochybňovanie názorového oponenta vo verejnom priestore nahradilo diskusiu s ním. Slovami pápeža Františka ‚prevláda zvyk rýchlo zdiskreditovať protivníka, prisúdiac mu ponižujúce prívlastky, skôr než čeliť otvorenému a rešpektujúcemu dialógu, v ktorom sa snažíme dosiahnuť syntézu, ktorá nás presahuje‘. Pokiaľ pripustíme záver, že ‚je niečo zhnité v štáte dánskom‘, musíme s vyššou mierou tolerancie akceptovať formu, či obsah poukázania na to, že ‚cisár je nahý‘. Tento záver by mal dopadnúť aj na sudcov realizujúcich slobodu prejavu v polohách, ktoré sa môžu javiť ako hraničné.“
Marián Fečík, sudca