Je z nich evidentné, že ide o poradu s advokátom. Rozpoznateľné sú aj dokumenty na stole.
Advokát Marek Para v stredu ráno zverejnil na sociálnej sieti Facebook dve snímky z audiovizuálneho záznamu z odpočúvania návštevnej miestnosti leopoldovskej väznice, kde sa v roku 2019 radili s vtedy ešte len obvineným Marianom Kočnerom.
Vôbec prvýkrát tak verejnosť môže zhodnotiť rozmiestnenie nahrávacích zariadení a kvalitu záznamu. Zo snímok vyplýva, že jedna z kamier je umiestnená tak, aby zaznamenávala dianie na stole v návštevnej miestnosti. Záznam je relatívne kvalitný. Na snímkach síce nie je čitateľné menšie písmo dokumentov, ale obrazy a obrysy sa dajú poľahky rozpoznať.
Takto je možné rozpoznať, že na stole je položený preukaz Slovenskej advokátskej komory. Meno advokáta alebo koncipienta nie je čitateľné, ale zo snímky je evidentné, že išlo o ženu.
Rovnako je rozpoznateľné, že odpočúvanie zachytilo obhajobnú poradu M. Kočnera, ktorá sčasti súvisela s domovou prehliadkou domu jeho exmanželky na bratislavskej Kolibe – študuje si totiž policajné fotografia z domovej prehliadky. Na jednej zo snímok je rozpoznateľná fotka stopy číslo 21 – USB kľúča, na ktorom sa našiel záznam podobný spravodajskej operácii Gorila.
Na sociálnej sieti M. Para k zverejneným snímkam napísal, že môže ísť o produkt neoficiálnych nahrávacích zariadení, ktoré možno boli v návštevnej miestnosti tiež umiestnené.
„Príslušník, ktorý vyhodnocoval záznamy, túto kameru neopoznal presne. Bude preto ešte predmetom dokazovania, čo je to za kameru. Vzniklo totiž podozrenie, že okrem oficiálnych kamier tam bol väčší počet neoficiálnych, ktoré zachytávali dianie pod rôznymi uhlami s cieľom oboznámiť sa s našimi poznámkami,“ vysvetlil pre Magazín Kontext.
Ku kvalite zverejnených snímok dodal, že zodpovedajú kvalite záznamu, ktorý mu poskytla policajná inšpekcia. „Nateraz nie je známe, ako sa dalo v reálnom čase pracovať s použitou kamerou, či bolo možné v reálnom čase zoomovať (približovať) bez straty kvality obrazu alebo či takéto detailné zoomovanie bolo možné robiť s originálnym záznamom v aplikácii, ktorú pre tento účel používali. Ja som však od Úradu inšpekčnej služby dostal iba záznamy takejto kvality,“ vysvetlil.
Širší kontext. Policajná inšpekcia preveruje podozrenie, že odpočúvanie návštevnej miestnosti v leopoldovskej väznici bolo nezákonné a jeho skutočným cieľom bolo získať poznatky z komunikácie medzi M. Kočnerom a jeho obhajcami, čo je podľa medzinárodných ľudskoprávnych štandardov neprijateľné.
NAKA s Úradom špeciálnej prokuratúry použitie odpočúvania oficiálne zdôvodnili podozrením z korupcie – M. Kočnerovi prišiel do väznice list, kde sa mu cudzí advokát ponúkol, že mu za pol milióna eur vybaví prepustenie na slobodu. List zachytila väzenská kontrola a polícii ho nahlásil aj samotný M. Kočner. Údajný odosielateľ za ním do väznice nikdy nedošiel. Obhajcovia M. Kočnera sú presvedčení, že list bol vymyslený a slúžil ako zámienka na monitorovania ich porád s klientom.
Odpočúvanie inicioval prokurátor Aurel Pardubský a súdne povolenie naň vydal sudca Ján Hrubala. Podrobnosti o prípade nekomentujú, pretože dodnes ide o utajované skutočnosti.
V priebehu 81 dní odpočúvania mal M. Kočner 69 stretnutí s advokátmi. „Z toho priamo so mnou mal 25 konzultácií a ďalších 44 s ostatnými kolegami,“ povedal ešte v roku 2023 M. Para.
Ústavný súd sťažnosť M. Kočnera a jeho obhajcov odmietol bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou a zákonnosťou odpočúvania. Napísal im, že najprv treba, aby prípad vyšetrila policajná inšpekcia, ktorá sa prípadom dodnes zaoberá.
Jeden z nahratých obhajcov M. Kočnera, Michal Mandzák, sa obrátil pre toto odpočúvanie na Európsky súd pre ľudské práva.
