Kajúcnik – tri týždne „po“
- Krajský súd v Bratislave v pondelok potvrdil rozhodnutie sudcu Mestského súdu Bratislava I Tomáša Hajduka, podľa ktorého prokurátor podal návrh na vzatie Jána Čurillu a Pavla Ďurku do väzby na nepríslušný súd. K opodstatnenosti trestného stíhania ani k väzobným dôvodom v kauze Kajúcnik sa však senát krajského súdu zložený zo sudcov Karola Kováča, Petra Lizúcha a Anny Přikrylovej nevyjadril.
- Keďže krajský súd uznesenie Mestského súdu Bratislava I nezrušil, naďalej platí, že podľa sudcu T. Hajduka je stíhanie neopodstatnené. Úrad inšpekčnej služby stíha policajtov okolo J. Čurillu a prokurátora Michala Šúreka pre podozrenie, že si vynucovali, dohadovali a pripravovali výpovede proti konkrétnym osobám.
- Generálny prokurátor Maroš Žilinka v utorok prostredníctvom sociálnej siete oznámil, že trestné stíhanie v tomto prípade už nebude dozorovať Krajská prokuratúra v Trnave, ale Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici.
- Zároveň napísal, že trnavský krajský prokurátor „posúdi“, či zo strany doterajšieho dozorového prokurátora prípadu Michala Žeňucha „nedošlo k porušeniu služobných povinností“. Je to zjavná narážka na to, že návrh na vzatie obvinených do väzby podal na nepríslušný súd.
- Rozhodnutie generálnej prokuratúry však podnecuje k otázke, ktorá presahuje kauzu Kajúcnik: nie je jej právomoc príliš široká? A je vyvážená dostatkom záruk, aby sa používala uvážlivo a predchádzalo sa jej zneužitiu?
- V prípade Kajúcnik sa súdy zhodli, že prokurátor podal návrh na bratislavský súd nesprávne, pretože stíhanie má nadregionálny význam – vedie sa pre viaceré skutky, ktoré mali byť spáchané na rôznych miestach. V takom prípade je podľa Trestného poriadku príslušný súd v mieste, kde je činný prokurátor. V kauze Kajúcnik to bol teda Okresný súd Trnava. Lenže zákon o prokuratúre umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby „na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry“ menil príslušnosť prokuratúr. Práve toto oprávnenie využil aj v kauze Kajúcnik a určil, že ju odteraz bude riešiť Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici. Vzhľadom na nadregionálny charakter skutkov v tomto prípade tým v konečnom dôsledku zmenil aj príslušnosť súdu. O úkonoch v prípravnom konaní by teraz rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica. Autorovi tohto článku nie je známy akademický príspevok ani súdne rozhodnutie, ktoré by riešili, či je takýto postup v súlade s ústavnou zásadou nebyť odňatý zákonnému sudcovi.
- V utorok zverejnili Aktuality.sk rozhovor s trestne stíhaným prokurátorom M. Šúrekom. Okrem iného v ňom reagoval na otázku, či sa mu stala chyba, pre ktorú museli byť obvinení prepustení zo zadržania alebo väzby: „Nespomínam si, že by sa pri takto pripravovanej akcii stala takáto chyba,“ odpovedal.
- Bol to však práve M. Šúrek, kto v roku 2021 neskoro podal obžalobu v prípade údajnej zločineckej skupiny takáčovci. Slovami vtedajšieho vyšetrovateľa P. Ďurku sa tým „prejebala lehota väzby“ a obvinení preto museli byť prepustení z väzby na slobodu. Policajti následne „čisto účelovo“ „vyrobili skutok“, pre ktorý jedného z obvinených ihneď po prepustení opätovne zadržali. Úrad inšpekčnej služby ich aj v tomto prípade vlani trestne stíhal, no generálny prokurátor obvinenie zrušil, pretože touto otočkou podľa neho „nesledovali žiaden škodlivý účel“.
- V utorok Úrad inšpekčnej služby zorganizoval tlačovú konferenciu k prípadu Kajúcnik. Predčasne ju ukončil s vysvetlením, že prípravné konanie je neverejné. Vedúci špecializovaného tímu Veritas Juraj Lukáč na tlačovke okrem iného odmietol, že by inšpekcia používala technické spisy, ako to vyčítajú policajti okolo J. Čurillu: „To, že sa v spolupráci s ďalšími vyšetrovateľmi použijú dôkazy z iného konania, keď dávajú zmysel, neznamená, že ide automaticky o technický spis.“ Nekomentoval, že prokurátor podal návrh na vzatie obvinených do väzby na nepríslušný súd. K predvádzaniu obvinených so založenými putami popri médiách povedal, že o prítomnosti novinárov nevedel.
- V stredu zverejnil portál 360tka.sk rozhovor s Jánom Čurillom.
- O rozhodnutí Mestského súdu Bratislava I sa v stredu diskutovalo aj na zasadnutí Súdnej rady SR. Viacerí členovia považujú za formu sudcovského aktivizmu, že sudca T. Hajduk sa vyjadroval k opodstatnenosti trestného stíhania v kauze Kajúcnik aj k dôvodom väzby, hoci zároveň konštatoval svoju nepríslušnosť. Súdna rada prijala uznesenie, v ktorom „dôrazne odsudzuje“ neprimerané verbálne útoky na sudcov a vyzýva k „vecnej a kultivovanej“ kritike rozhodnutí súdov. Zároveň apeluje na sudcov, aby sa pri odôvodňovaní „zdržali vyjadrení presahujúcich predmet konania alebo ich zákonnú právomoc“.
- Ministerstvo vnútra v stredu informovalo, že podalo sťažnosť Slovenskej advokátskej komore (SAK) v súvislosti s verejnými vyjadreniami Petra Kubinu z advokátskej kancelárie Dentons, ktorá zastupuje policajtov okolo J. Čurillu. Ministerstvo ich považuje za „expresívne a nevecné“. P. Kubina reagoval, že k sťažnosti sa vyjadrí po jej doručení a orgánom SAK poskytne súčinnosť. Podanie sťažnosti však podľa vlastných slov vníma ako „zastrašovanie advokáta výkonnou mocou pri výkone jeho povolania“.
* * * *
Kvôli šiestim sudcom otvárajú zákon
Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o sudcoch. Nadväzuje ňou na kritiku, ktorú v roku 2021 voči vtedajšej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (SaS) formulovala veľká časť správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.
V tom čase vznikal Najvyšší správny súd SR a M. Kolíková presadila, že sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu naň môžu prejsť len po úspešnom absolvovaní výberového konania. Dotknutí sudcovia to odmietali a považovali to za diskriminačné. V justícii už totiž pôsobili dlhé roky, mali za sebou viaceré výberové konania, no na prechod na Najvyšší správny súd museli absolvovať rovnaký proces ako právnici, ktorí do súdnictva vstupovali prvýkrát. Napokon sa však podarilo vybrať dostatočný počet sudcov.
„V dôsledku toho časť sudcov, ktorí sa dlhodobo venovali správnemu súdnictvu a vytvárali judikatúru v oblasti správneho práva, zostala na Najvyššom súde SR a následne bola preradená do iných kolégií,“ vracia sa k udalostiam spred piatich rokov súčasné vedenie ministerstva spravodlivosti.
Rezort preto pripravil návrh zákona, podľa ktorého by sudcovia, ktorí boli k 31. júlu 2021 členmi správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, mohli „automaticky požiadať o preloženie na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bez vykonania výberového konania a bez opätovného posudzovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti“.
Momentálne túto podmienku spĺňa šesť sudcov Najvyššieho súdu SR. Všetci sú dnes zaradení v občianskoprávnom kolégiu. Ak by novela prešla parlamentom v navrhovanom znení, do 30. novembra by mohli požiadať o preloženie. Súdna rada SR by potom mala čas do 31. januára 2027 na posúdenie ich žiadostí.
* * * *
Z Luxemburgu I.
Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Tamara Čapeta ešte vo štvrtok 12. marca predniesla návrh, podľa ktorého Maďarsko a Česká republika nesprávne transponovali smernicu o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní.
V oboch krajinách totiž orgány činné v trestnom konaní môžu vypočuť podozrivého alebo obvineného bez prítomnosti obhajcu, ak sa ten na výsluch nedostaví do niekoľkých hodín od kontaktovania. Smernica síce pozná výnimku z práva na prítomnosť obhajcu pri výsluchu, no podmienky jej uplatnenia sú veľmi prísne (podrobnosti upravuje článok 3 ods. 6 smernice, pozn.) a časové limity na dostavenie obhajcu ich nespĺňajú.
Právnička Erika Krutková na sociálnej sieti LinkedIn ilustrovala možné dopady prípadného prijatia tohto návrhu na trestné stíhanie v kauze atentátu na predsedu vlády: „Podozrivý komunikoval s vyšetrovateľom cez tretie osoby, oslovený advokát odmietol obhajobu a podozrivý uviedol, ‚iného advokáta nepozná a nevolí si preto ani iného‘. Napriek tomu bol vypočutý bez obhajcu. Táto výpoveď sa stala rozhodujúcim dôkazom. Senát Špecializovaného trestného súdu ju označil za ‚pravdivú, spontánnu a autentickú‘, zatiaľ čo neskoršie výpovede obvineného, už s právnou pomocou, hodnotil ako účelové.“
* * * *
Z Luxemburgu II.
Vo štvrtok 19. marca Súdny dvor EÚ vyhlásil rozsudok o výklade smernice o ochrane osobných údajov spracúvaných orgánmi presadzujúcimi právo. Bezprostredný vplyv bude mať aj na Slovensko. Prípad sa týkal spracúvania odtlačkov prstov a fotografií podozrivého, ktorý bol napokon spod obžaloby oslobodený. Rozhodnutie však v širšom zmysle vymedzuje pravidlá spracúvania akýchkoľvek biometrických údajov vrátane vzoriek DNA.
Výrok rozsudku sa dá zjednodušene zhrnúť tak, že orgány presadzujúce právo síce môžu spracúvať takéto citlivé údaje, ak „existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie, že [osoba] spáchala alebo sa pokúsila spáchať trestný čin“, no zároveň to musí byť vyvážené prísnymi pravidlami preskúmania. Nemôže teda ísť o plošné získavanie údajov a vnútroštátne orgány musia v každom jednotlivom prípade posudzovať, či je ich spracúvanie „úplne nevyhnutné“.
