Posudzovanie možnej viktimizácie obetí závažnej trestnej činnosti zo strany štátnych orgánov je témou, ktorej sa odborná literatúra venuje dlhodobo a intenzívne.
Odborné články pri analýze viktimizácie obetí často zaraďujú orgány činné v trestnom konaní medzi subjekty, ktoré môžu poškodeným svojím nešetrným prístupom spôsobiť ďalšiu ujmu v podobe sekundárnej viktimizácie.
Aktuálny nález Ústavného súdu Českej republiky (ČR) opisuje prípad, v ktorom sa v mimoriadne citlivej veci znásilnenia maloletej obete ústavne problematického postupu dopustili všeobecné súdy rozhodujúce v trestnom konaní. Problém spočíval v ich posúdení nároku poškodenej na náhradu nemajetkovej ujmy.
Kde videl problém
Posudzovaný prípad sa týkal obete, ktorá mala v čase skutku pätnásť rokov.
Páchateľ mal v čase spáchania skutku devätnásť rokov a napriek verbálnemu nesúhlasu poškodenej, ktorá bola navyše pod vplyvom omamných a psychotropných látok ju donútil k pohlavnému styku.
Obvodný súd pre Prahu 3 ako prvostupňový súd najskôr oslobodil páchateľa spod obžaloby, pretože nemal za preukázané, že sa skutok stal.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
