Nikto nechce ísť na Ústavný súd. I. Fiačan varuje, že voľba je spolitizovaná
O funkciu sudcu Ústavného súdu SR v aktuálnom výberovom kole neprejavil záujem žiaden uchádzač. Pre TASR to potvrdil predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár (Hlas). Lehota na predkladanie návrhov uplynula v piatok.
Výberové konanie bolo vyhlásené preto, že 10. júla sa skončí 12-ročné funkčné obdobie ústavnej sudkyni Jane Baricovej.
Koalícia však už teraz nedokáže zvoliť ani dvoch kandidátov na miesto, ktoré sa uvoľnilo v septembri 2023 po tom, čo sa funkcie ústavnej sudkyne vzdala Jana Laššáková. Parlament je povinný zvoliť dvojicu kandidátov, z ktorej jedného následne vyberá prezident.
Ústavný súd SR preto momentálne pôsobí v neúplnej, dvanásťčlennej zostave. Jeho predseda Ivan Fiačan už skôr informoval, že pre chýbajúceho sudcu sú zablokované dve plenárne veci. Nekonkretizoval ich.
Ide o prípady, v ktorých žiaden návrh rozhodnutia nezískal podporu väčšiny siedmich sudcov. Práve zákonom predpísaný nepárny počet sudcov má takýmto situáciám predchádzať.
Ešte vo štvrtok 19. marca portál 360tka.sk zverejnil rozhovor s Ivanom Fiačanom, v ktorom sa predseda Ústavného súdu SR vyjadril aj k tomu, prečo je podľa neho záujem o funkciu nižší než v minulosti.
„Súčasťou demokracie sú zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavného orgánu. Je to prirodzené, je to v poriadku a tak je to aj vo vyspelých demokraciách,“ uviedol. Zároveň však dodal, že vníma prílišnú politizáciu celého procesu. Podľa neho je nešťastné, ak z verejného priestoru od vládnych predstaviteľov zaznieva, že na kandidátoch nepanuje zhoda. „Nerozumiem tomu. Akoby sme išli od konca,“ povedal.
Z rozhovoru vyplýva, že štandardne by parlamentná väčšina nemala navonok vysielať takéto signály. Parlament má vypisovať výberové kolá, do ktorých sú navrhovaní vhodní právnici a tí potom prechádzajú verejným vypočutím, prípadne aj opakovane.
„Ani Národná rada SR sa takto nemôže dozvedieť, či sú alebo nie sú nejakí vhodní kandidáti,“ uviedol I. Fiačan.
Podľa neho môžu mať odborníci obavu, že pri výbere nebudú rozhodovať ich odborné a morálne kvality, ale politické preferencie. Práve v tom vidí jednu z príčin nezáujmu.
Predseda Ústavného súdu SR patrí medzi oprávnených navrhovateľov kandidátov na ústavných sudcov. Ani on však v tomto prípade nikoho nenavrhol.
Podobné vysvetlenie ponúkol v piatok na Facebooku partner bratislavskej pobočky medzinárodnej advokátskej kancelárie Dentons Peter Kubina, bývalý poradca prezidentky Zuzany Čaputovej.
Nateraz sa však zdá, že doplnenie Ústavného súdu SR v blízkom čase nie je reálne.
Premiér Robert Fico (Smer) nedávno v relácii Sobotné dialógy na STVR vyhlásil, že chýbajúci ústavný sudca nie je „životne dôležitá vec“. Predseda SNS Andrej Danko zas skôr uviedol, že samotný R. Fico mal „pred niekoľkými mesiacmi“ o túto funkciu záujem.
Súčasná koalícia už v minulosti viackrát odkladala personálne voľby aj do menej významných inštitúcií. Dôvodom boli pravdepodobne politické nezhody vnútri koalície.
Disclaimers
Autor newslettera naďalej vedie spor s Kanceláriou Ústavného súdu SR a predsedom Ústavného súdu SR v súvislosti s nesprístupnením identity poradcov ústavných sudcov. V tejto veci podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach.
Autor bol v roku 2025 hlasmi 105 poslancov zvolený do Rady pre mediálne služby. Išlo o jednu z personálnych volieb, ktorú koalícia opakovane odkladala – viac ako rok.
Noviny kritizujú rozsudok spôsobom, ktorý je v ňom samom kritizovaný
V stredu začalo kolovať písomné vyhotovenie dovolacieho rozsudku, ktorým päťčlenný senát Najvyššieho súdu SR ešte v decembri jednomyseľne zrušil odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v jeho prvej korupčnej kauze.
Magazín Kontext zverejnil podrobné zhrnutie tohto rozsudku v piatok. Jeho prečítanie môže trvať dvadsať až tridsať minút.
Samotný rozsudok má totiž 196 strán, z toho vlastná argumentácia súdu zaberá 61 strán a jej prílišné zjednodušovanie môže viesť k skreslenému obrazu o tom, čo vlastne dovolací senát povedal a prečo rozhodol tak, ako rozhodol.
Dovolací senát pristúpil k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo septembra 2021 aj preto, že sudkyňa Pamela Záleská neoznámila stranám konania svoj vzťah s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou a pred Súdnou radou SR v roku 2023 zaprela, že už rozhodovala o obžalovanom, o ktorom jej blízka osoba písala negatívne.
Preto je zaujímavé sledovať, ako sa k tomuto rozsudku postavil Denník N. Kým v spravodajstve sa obmedzili na krátke zhrnutie najpodstatnejších častí rozhodnutia, v publicistike priniesli komentár, ktorý dovolacie rozhodnutie zosmiešňuje.
Ani súdne rozhodnutia, samozrejme, nie sú chránené pred výsmechom či tvrdou kritikou v komentári. Komentáre patria v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavných súdov aj tlačových rád medzi najviac chránené žánre. Platia však aj pre ne určité pravidlá. Najdôležitejšie z nich je jednoduché: hodnotiaci úsudok môže byť ostrý, ironický, ale jeho faktické východiská musia byť pravdivé.
Komentár Denníka N o rozsudku v kauze D. Kováčika nespĺňa ani toto minimum.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.