Trojčlenný senát Ústavného súdu ešte ani raz neinicioval posúdenie súladu.
Od 1. januára 2025 môže trojčlenný senát Ústavného súdu na základe individuálnej sťažnosti podať návrh na posúdenie konkrétneho právneho predpisu s Ústavou alebo inými referenčnými normami. O takomto návrhu následne rozhoduje plénum trinástich ústavných sudcov (momentálne je ich dvanásť, pozn.).
Hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová pre Kontext potvrdila, že doteraz senáty nepodali ani jeden takýto návrh. Zároveň uviedla, že takéto senátne návrhy bude súd zverejňovať na svojom webovom sídle rovnako ako sú tam zverejňované obdobné návrhy, ktoré podávajú prezident, poslanci, všeobecné súdy či ombudsman.
Právomoc trojčlenného senátu iniciovať posúdenie súladu zákona vníma samotný Ústavný súd ako „podstatnú zmenu ústavnej koncepcie“. Jej účinnosť bola odložená o štyri roky. Do Ústavy sa dostala ešte jej novelou z roku 2020.
Ústavný súd však od začiatku roka čelil už prinajmenšom jednej vynachádzavej ústavnej sťažnosti, ktorou sa individuálny sťažovateľ pokúsil docieliť prieskum súladu vyhlášky ministerstva hospodárstva.
Ústavní sudcovia Robert Šorl, Ivan Fiačan a Martin Vernarský tov však odmietli a vysvetlili, že nová právomoc takto nefunguje (rozhodnutie je dostupné na webe súdu pod číslom III. ÚS 81/2025): „Ústavnú sťažnosť možno podať len proti zásahom individuálno-právnej povahy, nie normatívnej povahy.“
Sťažovatelia teda musia namietať rozhodnutie alebo opatrenie konkrétnej inštitúcie. Iba v takom prípade je možné zvážiť podanie senátneho návrhu na posúdenie súladu konkrétneho predpisu. Prieskum vyhlášky bez namietania individuálneho zásahu do práv nie je možný, dodali sudcovia.
Ústavný súd bude silnejší, čakalo sa na to štyri roky
