Ústavný súd vydal dve rozhodnutia, ktoré súvisia s kvalitou väzníc a väzby, o ktorej sa široko debatovalo pred dvomi rokmi. V prípade Lukáša M. je podľa Ústavného súdu neprijateľné, že vo väznici v Želiezovciach nie sú možné plnohodnotné kontaktné návštevy, ale odsúdený sú od hostí oddelení plexisklom (III. ÚS 242/2023):
„Plná realizácia práva odsúdených na kontaktné návštevy nemusí nevyhnutne znamenať finančne náročné stavebné úpravy, iba pár stolov a stoličiek, ktoré možno rozdeliť do oboch častí návštevnej miestnosti. Treba zároveň zdôrazniť, že v zmysle európskych väzenských pravidiel nedostatok finančných prostriedkov nie je ospravedlnením pre porušovanie ľudských práv. V posudzovanom prípade neexistuje žiadny ospravedlniteľný dôvod na to, aby návštevy nemohli prebiehať pri stoloch, čím by bola umožnená ničím nerušená vzájomná interakcia a najmä obyčajné prejavy lásky a pochopenia, ktoré tvoria významnú súčasť ľudského života.“
V druhom prípade (I. ÚS 106/2021) zas ide o väzobné stíhanie bývalého funkcionára Slovenského pozemkového fondu Ivana Tudaja, ktorému špeciálna prokuratúra nepovolila návštevu notára, aby mu vo väznici overil plnomocenstvo za účelom usporiadania majetkových vzťahov. Prokuratúra to však bližšie neodôvodnila, čím podľa Ústavného súdu porušila práva I. Tudaja.