V najbližších mesiacoch isto dôjde k diskusii o treste prepadnutia majetku a zaisťovaní majetku v trestnom konaní. V poslednom newslettri som avizoval, že Ústavný súd dva dni pred parlamentnými voľbami rozhodne o spravodlivosti tohto druhu trestu, čo sa nakoniec aj potvrdilo.
Ústavný súd uznal, že nie je v poriadku, ak pri niektorých trestných činoch súdy povinne trestajú páchateľov prepadnutím všetkého majetku, hoci ho mohli nadobudnúť aj čestne. Návrh na zrušenie trestu podali ešte v roku 2021 poslanci Smeru.
Zaujímavé je, ako sa Ústavný súd teraz postavil ku komunikácii tohto rozhodnutia v čase predvolebného moratória. Neoznámil ho v deň rozhodnutia popoludní ako je zvykom.
Plénum Ústavného súdu zasadá v stredu a spravidla ešte v ten deň súd vydá tlačovú správu s informáciami o rozhodnutiach. Teraz síce tlačovú správu vydali, ale neúplnú – zmienka o zrušení trestu prepadnutia majetku tam chýbala. Vytvorilo sa tak zdanie, že o návrhu vôbec nerozhodol. V skutočnosti áno, ale Ústavný súd o tom informoval až po voľbách. Išlo pravdepodobne o prvý takýto komunikačný počin súdu.
„Ústavný súd nestojí mimo spoločenského a politického diania,“ vysvetľoval to predseda súdu Ivan Fiačan. Z jeho stanoviska vyplýva, že nechceli ovplyvniť predvolebnú kampaň v čase moratória. Je pravdepodobné, že ak by zrušenie trestu oznámili v deň rozhodnutia 27. septembra, Smer by tento svoj úspech určite využil v predvolebnej komunikácii.
Je sympatické a treba oceniť, že Ústavný súd prejavil tento citlivý prístup a špeciálne aj to, že do nedele 1. októbra zo súdu ani neoficiálne neunikli žiadne informácie o rozhodnutí. Ale je otázne, či by takto postupoval aj v prípade, ak by návrh odmietol a trest prepadnutia majetku nezrušil.