Pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám ešte ostanem. Denník N pred mesiacom informoval, že požiadal ministerstvo spravodlivosti o sprístupnenie dovolania, ktoré minister Boris Susko (Smer) podal v prospech odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Ministerstvo žiadosti nevyhovelo a dovolanie nesprístupnilo pre ochranu súkromia D. Kováčika, informovali vtedy noviny. Vzniklo k tomu neskôr aj video, kde sa reportérka pýtala D. Kováčika, či by súhlasil so sprístupnením dokumentu.
V skutočnosti je ochrana súkromia zástupný dôvod nesprístupnenia dovolania a ministerstvo spravodlivosti ako skutočný dôvod nesprístupnenia používa iný argument, ktorý je v kontexte celej kauzy D. Kováčika sám osebe zaujímavý.
Ministerstvo sa pri žiadosti reportérky Denníka N odvolalo na ochranu súkromia bývalého špecialneho prokurátora, pretože samotná novinárka uviedla v žiadosti jeho osobné údaje – meno a dátum narodenia. Nepomohla by preto žiadna anonymizácia; ak by ministerstvo poskytlo dovolanie s vyčiernenými osobnými údajmi na základe takej žiadosti, tak by napriek tomu bolo zrejmé, že ide o kauzu D. Kováčika.
Samozrejme, sčasti je to úradnícky alibizmus, ktorý je pri uplatňovaný zákona o slobodnom prístupe k informáciám častý. Aj pri inak formulovanej žiadosti by totiž bolo zrejmé, že dovolanie súvisí s kauzu D. Kováčika, ale ak by si niekto dokument vypýtal napríklad na základe spisovej značky, zodpovednosť za neskoršie spojenie obsahu dovolania s menom konkrétneho odsúdeného by nenieslo ministerstvo spravodlivosti, ale noviny, ktoré by takú informáciu publikovali.
Ministerské dovolanie v tomto prípade žiadali aj ďalšie osoby (vrátane autora tohto newslettra, pozn.). Aj v ďalšom prípade si niekto dokument vypýtal vrátane mena a dátumu narodenia, a dostal rovnakú odpoveďako Denník N – ministerstvo dovolanie neposkytlo, pretože ochrana súkromia.
Ak by však aj D. Kováčik poskytol súhlas so sprístupnením dovolania, ministerstvo by ho neposkytlo. Ukazujú to zvyšné dve žiadosti o jeho poskytnutie, ktoré ministerstvo vybavilo. V oboch prípadoch (tu a tu) žiadatelia špecifikovali dokument bez použitia osobných údajov a ministerstvo sa preto nevyhovorilo na ochranu súkromia. V týchto dvoch prípadoch uviedlo, že dokument nemôže poskytnúť, pretože sa týka rozhodovacej činnosti súdu.
Ministerstvo postupovalo podľa ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré chráni „rozhodovaciu činnosť súdu“. V súdnej praxi prevláda názor, že to znamená ešte neskončené súdne konanie, pretože cieľom zákona je predísť tomu, aby verejnosť polemizovala o obsahu žalôb a dôkazov skôr než sa prednesú alebo vykonajú na súde. Ibaže súdne konanie v kauze D. Kováčika je právoplatne skončené – ministerské dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nové trestné súdne konanie začne až v prípade, že by Najvyšší súd dovolaniu vyhovel a odsudzujúci rozsudok zrušil.
Nie je známe, že by v minulosti administratívne súdy riešili podobnú situáciu, či sa táto výnimka vzťahuje aj na dovolacie konanie – ktoré je síce „rozhodovacou činnosťou súdu“, ale o právoplatne skončenom prípade.
Najvyšší súd k tejto výnimke v zákone o slobodnom prístupe k informáciám v roku 2020 v inom prípade povedal (62. bod rozsudku) :
„Vzhľadom na charakter súdneho konania v neukončenej veci bude sprístupnenie informácií v takomto štádiu skôr výnimkou, čo možno odôvodniť garanciou nezávislosti súdnictva a vylúčením ‚paralelného procesu‘ na verejnosti (…). Po právoplatnom skončení veci však už poskytnutím informácie z takto skončeného konania nemôže k zásahu do nezávislosti súdnictva v zásade dôjsť, nakoľko účel, na ktorom je toto ustanovenie založené (zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci) touto právoplatnosťou zaniklo. Preto v takomto štádiu konania (po právoplatnosti, pozn.) bude, naopak, práve nesprístupnenie informácií predstavovať výnimku, ktorej prípadnú existenciu treba riadne preukázať a presvedčivo odôvodniť.“
Aj neskorší Najvyšší správny súd prevzal a ďalej rozvíja argumentáciu, že pointou tejto výnimky je ochrana integrity súdneho konania.
Ministerstvo spravodlivosti sa však pri nesprístupnení dovolania v kauze D. Kováčika k týmto argumentom nevyjadrilo.