Predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady sudca Peter Šamko poskytol rozhovor denníku Štandard, v ktorom sa okrem iného vyjadruje aj k takzvanej drobnej kriminalite po zvýšení výšky škody z 266 na 700 eur:
„Drobné krádeže v obchodoch nie sú žiadna kriminalita, ale išlo o umelo štátom vytvorenú kriminalitu. Do roku 2006 to všetko boli iba priestupky, tak ako je to napríklad stále aj v Česku. Až od roku 2006 zákonodarca prišiel s pomerne naivným názorom, že ak z opakovania priestupkov spraví trestný čin, tak tieto drobné protiprávne konania vymiznú. Štát teda spravil z priestupku umelo trestný čin, a tak sám vytvoril novú akože kriminalitu. Samozrejme, tieto protiprávne konania nevymizli. Práve naopak, stali sa významnou časťou agendy orgánov činných v trestnom konaní a súdov a namiesto toho, aby sa policajti či súdy zaoberali skutočnou kriminalitou, museli sa venovať fakticky priestupkom a posielať ľudí za trojeurové krádeže do väzenia. Je absolútne neprijateľné, aby sa za takéto drobné krádeže v obchodoch ľudia posielali do väzenia a aby sa vôbec niečo takéto riešilo v trestnom konaní. Preto bolo správne, že sa tento umelo vytvorený trestný čin vrátil tam, kam desaťročia patril, teda medzi priestupky. Tu sa treba pozrieť na to, kto je páchateľom týchto drobných krádeží v obchode. Kradnú spravidla buď závislí, aby mali na drogy, alebo ide o klasickú kriminalizáciu chudoby, keď ľudia bez domova v obchode jedia rožky alebo nahryznú kurence a berú si alkohol. Prípadne ide o alkoholikov. Štát neriešil, prečo sa kradne v obchodoch, a vybavil to tak, že z toho urobil trestný čin. To nič nezmenilo. Kradlo sa ďalej.“
„Trestný čin musí mať určitú závažnosť a toto žiadnu závažnosť nemá. Je to protiprávne konanie, ktoré má byť vyriešené v priestupkom konaní. Priestupkový zákon by však mal byť novelizovaný, aby bolo možné ukladať efektívne aj napríklad rôzne povinné práce, teda mala by byť rozšírená možnosť ukladania sankcií v priestupkovom zákone a malo by sa riešiť, prečo sa kradne. Treba uviesť aj to, že trestný čin krádeže je najčastejšie páchaným trestným činom na Slovensku, pričom má pomerne nízku objasnenosť. Ak sa dopúšťate trestného činu krádeže, máte viac ako 50-percentnú šancu, že vás polícia neodhalí. A práve na vylepšenie týchto nelichotivých štatistík boli dobré horalkové krádeže, pretože pri nich spravidla vždy páchateľa chytili pracovníci obchodu. To vlastne ani nevyšetrila polícia. Teraz im to padne a budú sa musieť vrátiť k vyšetrovaniu skutočnej kriminality a budú mať horšie štatistiky objasnenosti.“
Podobne premýšľal o drobnej kriminalite aj ústavný sudca Peter Straka v odlišnom stanovisku k nálezu o novelách trestných predpisov:
„Problém v tomto smere vidím najmä vo vysokej miere takej chudoby, pri ktorej človek nedokáže naplniť ľudsky dôstojný štandard bytia. Z minimálnej mzdy je častokrát nemožné po úhradách základných položiek získať to, čo moderná doba ponúka (a nemusia to byť finančne náročné veci). Namiesto poskytnutia pomyselnej horalky bolo možné podľa skoršej právnej úpravy takýmto osobám uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.“