Ústavný sudca Peter Straka poskytol Veronike Prušovej z Denníka N rozsiahlejší rozhovor, ktorý stojí za prečítanie. V rozhovore ozrejmuje myšlienky, ktoré ho viedli pri rozhodovaní o novelách trestných predpisov:
„Keď sa v budúcnosti budú generácie pýtať, čo sa tu dialo, tak neviem, či by sme sa im vedeli pozrieť do očí. Či by sme sa nečervenali, ak by sme priznali, že až na dva roky sme dokázali zatvoriť človeka za opakovanú krádež potravín. Nakoniec, prečo tu pomyselnú horalku tým ľuďom štát neposkytne, ale ich zatvorí do väzenia?“
V rozhovore sa však vyjadruje aj ku kauze odpočúvania Roberta Fica na poľovníckej chate alebo nahrávaniu kancelárií NAKA, a avizuje, že sa v odlišnom stanovisku k druhému zmienenému prípadu asi nepriamo vyjadrí k takzvanej očiste spoločnosti po roku 2020:
„Už som vysvetlil, že nestačí, ak ten, kto vyšetruje, dozoruje a súdi, je majster vo svojom remesle a dobrý. Problém je, aby aj verejnosť vnímala ten proces ako nestranný. Naznačujem istú ‚kovbojčinu‘ v tejto sfére. Ako príklad spomeniem zásah šesťdesiatky kukláčov, ktorí nabehli do súkromnej firmy (zásah v sídle investičnej skupiny Penta, pozn. autora) Či „naďabistické“ odpočúvania v poľovníckej chate alebo nehumánny prístup pri výkone väzby, keď sa obvinený nemohol stretnúť s najbližšími príbuznými či dokonca s advokátom, prípadne mu neprimerane viazla korešpondencia. Takéto prvky môžu mať ústavnoprávny rozmer bez ohľadu na zmenu kormidla moci. Akékoľvek hecovanie vyšetrovateľov zo strany vládnej moci či prisvojovanie si výsledkov vyšetrovania zo strany politikov, alebo dokonca revanš môžu silno ovplyvňovať nedostatok objektívnej nestrannosti procesov. Verejnosť bude mať možnosť oboznámiť sa s ústavnoprávnymi dimenziami týchto vzťahov okrem iného aj v mojom odlišnom stanovisku k nálezu o odposluchoch vo veci stíhaných vyšetrovateľov.“