Zaistiť majetok pri vyšetrovaní trestnej činnosti je možné vtedy, keď je prokuratúra v očakávaní, že by obvinený bol odsúdený aj na trest prepadnutia majetku. Téma teda úzko súvisí s týmto druhom trestu a práve tento týždeň by mohol Ústavný súd zodpovedať otázku, či je férový alebo nie.
Spravodajkyňou prípadu o treste prepadnutia majetku je totiž ústavná sudkyňa Jana Laššáková, ktorá sa začiatkom septembra vzdala funkcie a Ústavný súd opustí v sobotu 30. septembra. Plénum Ústavného súdu zasadá spravidla v stredu, čo znamená, že táto streda 27. septembra je posledný termín, kedy môže Ústavný súd rozhodnúť o treste prepadnutia majetku na základe podkladov od J. Laššákovej.
V justičných kruhoch sa očakáva, že Ústavný súd tento týždeň rozhodnutie naozaj príjme. Ak nie, prípad si bude musieť naštudovať nový spravodajca.
Celú právnu úpravu trestu prepadnutia majetku napadla na Ústavnom súde v roku 2021 skupina poslancov zo Smeru. V podstate hovoria, že takýto trest môže byť potencionálne krutý, neprimeraný a nespravodlivý, pretože Trestný zákon definuje trestné činy, pri ktorých ho súdy musia uložiť povinne a sudcovia nemôžu diferencovať jeho „tvrdosť“ podľa okolností konkrétneho prípadu.
Namietajú, že trest nemá žiaden limit. Ak prokuratúra usvedčí napríklad milionára s majetkom v hodnote napríklad 50 miliónov eur z korupcie za 150-tisíc eur a súd verí, že aspoň časť majetku vďaka úplatku nadobudol nečestne, súd mu musí uložiť trest prepadnutia majetku. Ibaže trest postihne všetok jeho majetok, nielen časť, ktorú vďaka korupcii mohol nadobudnúť. Neférové je podľa poslancov Smeru aj to, že zákon nerozlišuje medzi majetkom získaným čestne a nelegálne.
Keď bol Smer vo vláde, bezhraničný trest prepadnutia majetku mu neprekážal. Na tému poukazuje odkedy Národná kriminálna agentúra stíha strane blízkych funkcionárov a podnikateľov.
Debata o férovosti tohto trestu sa objavila aj vtedy, keď bol za daňové podvody právoplatne odsúdený Ladislav Bašternák – trest prepadnutia majetku mu súd uložil napriek tomu, že štátu vrátil dva milióny eur, ktoré predtým získal nečestne ako vratku DPH. Od vtedy sa polemizuje aj o zaisťovaní majetku počas vyšetrovania, keďže L. Bašternákovi prokurátor majetok nezaistil a tak väčšinu nehnuteľností ešte pred odsúdením previedol.