Generálna prokuratúra síce vydala usmernenie k interpretácii premlčania trestného stíhania po novelách trestných predpisov, podľa ktorej sa kratšie premlčacie doby uplatňujú aj spätne a tak sú premlčané aj niektoré protikorupčné stíhania začaté po roku 2019. No skutočnosť ešte môže byť zložitejšia.
Prokurátorské klebety naznačujú, že niekto z prokurátorov niekdajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry sa pokúsi takúto interpretáciu premlčania prelomiť. Dôležité pritom bude, čo v takej situácii urobí Najvyšší súd.
Túto situáciu si vnímajú aj niektorí predstavitelia vládnej koalície: „Myslím si, že to ešte raz bude posudzovať Ústavný súd, lebo toto je skutočne problém. Ústavný súd (spätné uplatnenie nových premlčacích dôb, pozn. autora) totiž vyložil ešte voľnejšie než sme predpokladali. Na druhej strane je Európska komisia, ktorá má na to iný pohľad,“ priznal v rozhovore pre Refresher poslanec Smeru Tibor Gašpar.
Samotná korupcia ako ohrozenie finančných záujmov Únie?
Takto pred rokom Súdny dvor Európskej únie vyhlásil rozsudok v súvislosti s právnou úpravou premlčania trestných činov v Rumunsku.
Ministerstvo spravodlivosti je s rozhodnutím oboznámené, pretože aj ním odôvodňovalo rýchlu opravu novely Trestného zákona v súvislosti s premlčaním a trestaním trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie.
Zmeny vyplynuli z konzultácii s Európskou komisiou. Riešili iba spreneveru, daňové podvody, legalizáciu výnosov z trestnej činnosti či manipuláciu obstarávaní v súvislosti s eurofondami, nie korupciu samú osebe.
Pre premlčanie protikorupčných trestných stíhaní po roku 2019 je kľúčová otázka, či korupcia sama osebe poškodzuje finančné záujmy Európskej únie. Ak áno, potom nezáleží na skrátení premlčacích dôb a dokonca ani na rozhodnutí slovenského Ústavného súdu, a trestní sudcovia jednoducho musia uplatňovať pôvodné dlhšie premlčacie doby.
Vyplýva to priamo z rozsudku Súdneho dvora Únie v prípade Rumunska: „Súdy členského štátu sú povinné upustiť od uplatnenia vnútroštátneho štandardu týkajúceho sa retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ktorý umožňuje spochybniť prerušenie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti v takých veciach (…).“
„Takými vecami“ myslel Súdny dvor Únie daňové podvody s DPH. Vo výroku rozsudku však uviedol všeobecnejšiu definíciu „trestné činy závažného podvodu poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie („cases relating to offences of serious fraud affecting the financial interests of the European Union“).
Súdny dvor Únie v tomto a ani inom známom prípade zatiaľ nepovedal, že trestní sudcovia v členských krajinách musia upustiť od kratších premlčacích dôb aj v prípade korupcie, ak je stíhaná sama osebe a nesúvisí priamo s eurofondami alebo DPH. No práve týmto smerom sa asi bude uberať argumentácia prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry.
V právnom poriadku Európskej únie totiž existuje smernica z roku 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. V jej nezáväznom úvode (tzv. recitál) sa píše, že „korupcia predstavuje obzvlášť závažné ohrozenie finančných záujmov Únie a v mnohých prípadoch môže byť spojená aj s podvodným konaním“ („corruption constitutes a particularly serious threat to the Union’s financial interests, which can in many cases also be linked to fraudulent conduct“).
Čo sa dá očakávať
Ak sú prokurátorské klebety pravdivé, dá sa očakávať, že skôr či neskôr túto otázku nastolí niekto z prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry. Momentálne sa čaká na to, v ktorých rozpojednávaných kauzách Špecializovaný trestný súd trestné stíhanie zastaví pre premlčanie.
Z nich si prokurátori pravdepodobne vytipujú tie najperspektívnejšie pre uplatnenie argumentácie Súdneho dvora Únie. Následne v nich môžu podať sťažnosť proti zastaveniu stíhania. Rozhodoval by o nej trojčlenný senát Najvyššieho súdu.
Ibaže táto argumentácia súvisí čisto s právom Európskej únie, čo znamená, že prokurátor by navrhol Najvyššiemu súdu prerušenie sťažnostného konania a položenie otázok Súdnemu dvoru Únie.
Poškodzuje korupcia finančné záujmy Únie, hoci nie je spojená s daňovými podvodmi alebo spreneverou eurofondov? Ak áno, treba alebo netreba uplatňovať kratšie premlčacie doby? Je na Najvyššom súde, či otázky položí alebo nie – ak áno, ich zodpovedanie môže trvať mesiace.
Do toho vstupuje aj debata o vnútroštátnych pravidlách – pretože ani pri ich interpretácii nie sú sudcovia jednotní. Napríklad predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca Peter Šamko argumentuje proti plošnému spätnému uplatňovaniu kratších premlčacích dôb. To zas môže spôsobiť, že niekto z nespokojných obvinených sa obráti na Ústavný súd, aby sa domáhal kratšieho premlčania, ak mu ho konkrétny sudca nedopraje.