Pamätáte sa ešte na vlaňajšie rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, ktorý neodkladným opatrením nariadil Všeobecnej zdravotnej poisťovni uhradiť liek Zolgensma za dva milióny eur? Krajský súd v Bratislave opatrenie neskôr zrušil. Bolo to však prvý viditeľnejší prípad právnych ťahaníc o úhradu liekov na výnimku.
Teraz v inom prípade pokračuje a môže priniesť zvrat, ktorý nanovo definuje čo je to lieková výnimka a na ktorý bude musieť reagovať aj ministerstvo zdravotníctva a parlament. Správny súd v Bratislave sa totiž obrátil na Ústavný súd, že právna úprava úhrady liekov na výnimku sa mu zdá nespravodlivá a preto v rozpore s Ústavou:
„Podstata a zmysel práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe verejného zdravotného poistenia spočívajú v povinnosti štátu vytvoriť systém verejného zdravotného poistenia a jeho prostredníctvom zaistiť občanom spravodlivý, teda i vznik možných nerovností vylučujúci spôsob prístupu k zdravotnej starostlivosti a zdravotným pomôckam primeranej kvality,“ vysvetľuje súd.
Prekáža mu najmä to, že kritériá schvaľovania liekov na výnimku si každá z troch zdravotných poisťovní určuje sama. „Nemajú žiadne limity, poisťovňa si ich môže nastaviť tak, aby predovšetkým vyhovovali jej požiadavkám, môže v nich stanoviť aj také podmienky, ktoré nevyplývajú zo zákona a ktoré nevie žiadateľ splniť, môžu byť neprimerané, taktiež takto nastavený systém umožňuje nerovnaký prístup pacientov poistených v rôznych zdravotných poisťovniach k samotnej zdravotnej starostlivosti, keďže tieto kritéria si stanovuje každá poisťovňa inak,“ píše bratislavský správny súd v návrhu.
Súdu sa nepozdáva aj to, že na úhradu lieku na výnimku nie je právny nárok. V zákone sa totiž píše, že poisťovňa žiadosti o jeho úhradu „môže“ vyhovieť. Správny súd v Bratislave spochybňuje aj celý právny rámec limitov na ich úhradu – zákon totiž v minulosti stanovil, že poisťovne tento rok nesmú na výnimky minúť viac než 2,9 percenta z rozpočtu na úhradu všetkých liekov. Súd tvrdí, že táto úprava „nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti ešte viac prehĺbila“.
Ak Ústavný súd návrh Správneho súdu v Bratislave príjme na ďalšie konanie a prípadne mu vyhovie, je isté, že by krátko nato prišlo k zmene zákona, ktorý by zaviedol inú formu limitov alebo regulácie liekov na výnimku. Finančné zdroje v zdravotníctve sú totiž objektívne limitované. Je preto nepredstaviteľné, že úhrada výnimiek by bola automatická a bezhraničná. Poisťovne by ich v takom prípade pravdepodobne prestali udeľovať. Ak by ich k tomu súdy tlačili, začali by ich platiť na úkor bežných kategorizovaných liekov.