Advokáta Rudolf Suran kritizuje stanovisko Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave k návrhu na vyslovenie nesúladu paragrafu 363 s ústavou (stanovisko nájdete tu). Aj keď je komentár miestami podnetný, tak ho kazí snaha jeho autora o rámcovanie stanoviska fakulty ako „nevyžiadanej obrany“ paragrafu 363.
V skutočnosti je však takéto stanovisko v prostredí najvyšších súdnych autorít celkom bežné a nezriedka prospešné. Ich autormi sú zvyčajne mimovládne organizácie, profesijné združenia alebo práve akademici.
Takéto stanoviská amicus curiae (priateľ súdu) sa objavili už pri mnohých prípadoch a najčastejšie práve pri plenárnom rozhodovaní Ústavného súdu (napr. PL. ÚS 4/2016 – súlad právomoci obcí zakázať prevádzku hazardných hier na svojom území, PL ÚS 7/2017 – zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, PL. ÚS 18/2017 – nesúlad zákona o zrýchlení výstavby diaľnic, PL. ÚS 26/2019 – nesúlad zákazu zverejňovania predvolebných prieskumov a iné). V posledných rokoch sú však aj prípady, kedy sa takéto stanovisko objavuje aj pri senátnom rozhodovaní (napr. III. ÚS 33/2021 – neústavná väzba advokáta Martina Ribára, II. ÚS 424/2020 a iné).
O kvalite stanoviska Právnickej fakulty Univerzite Komenského v Bratislave debatujme, ale nie je správne vytvárať obraz, že je to nevyžiadané alebo nechcené, pretože v mnohých prípadoch takéto stanoviská diskurz obohacujú.