Situácia okolo sťažnosti R. Fica je neprehľadná. Súd píše o nečinnosti sťažovateľa a možnosti vyškrtnúť tento prípad bez rozhodnutia. Asi by to nebolo v politickom ani právnom záujme premiéra.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) aktualizoval svoje otázky k sťažnosti Roberta Fica proti odpočúvaniu poľovníckej chaty v Čifároch. Z aktualizácie vyplýva, že vláda vo vyjadrení k jeho sťažnosti priznala, že „zásah do práv sťažovateľa nebol ‚v súlade so zákonom‘“.
Podrobnosti nateraz nie sú známe. Ministerstvo spravodlivosti ani právny zástupca R. Fica prípad nekomentujú.
Súd so sídlom v Štrasburgu sa však vzhľadom na priznanie vlády pýta, či vláda považuje odškodnenie podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za účinný vnútroštátny prostriedok nápravy nezákonného odpočúvania a či teda R. Fico vyčerpal všetky účinné vnútroštátne prostriedky nápravy.
Ľudskoprávny súd poslal otázky vláde ešte 31. marca tohto roka, zverejnené boli na webe súdu o niekoľko týždňov neskôr (22. apríla).
Otázka, ktorá rozdeľuje aj tunajších právnikov
Otázka, ktorú ESĽP položil, dlhodobo rozdeľuje právnikov v slovenskej ústavnoprávnej a trestnoprávnej debate. Vidieť to bolo aj vlani, keď sa Ústavný súd uzniesol, že sa už viac nebude zaoberať sťažnosťami na odpočúvanie, domové prehliadky a iné utajované získavanie informácií v trestnom konaní.
Väčšina pléna Ústavného súdu vtedy do zjednocujúceho stanoviska napísala, že prípadné nezákonnosti odpočúvaní si majú podozriví a obvinení vyriešiť najprv v trestnom konaní, nie na Ústavnom súde. Ak všeobecný súd alebo orgán činné v trestnom konaní zistí, že nahrávanie bolo naozaj nezákonné, má to podľa ústavných sudcov „vyslovene konštatovať“ vo svojom rozhodnutí.
„Týmto spôsobom sa tak vybuduje právny základ pre osobu, ktorej právo bolo porušené, domáhať sa náhrady škody, prípadne nemajetkovej ujmy proti štátu prostredníctvom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a naplnia sa atribúty účinného prostriedku nápravy,“ konštatuje Ústavný súd (bod 40 uznesenia PLz. ÚS 1/2024).
Ústavní sudcovia Peter Straka a Robert Šorl s takýmto zjednocujúcim stanoviskom nesúhlasili a každý z nich preto k rozhodnutiu pripojil vlastné odlišné stanovisko. R. Šorl sa v ňom okrem iného pozastavuje práve nad argumentáciou kolegov zákonom o zodpovednosti za škodu spôsobnú pri výkone verejnej moci (bod 7 jeho odlišného stanoviska):
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.