V biznis kuloároch sa šíria zvesti, že Juraj Široký st. sa postupne z podnikania sťahuje a uchýlil sa do svojej vily na Bahamách, čomu by zodpovedalo aj dianie v projektoch, ku ktorým sa oficiálne hlási:
- predaj Váhostavu minulý rok,
- predaj hokejového klubu Slovan Bratislava predminulý rok,
- teraz vo februári predaj pozemkov pri bratislavskom letisku, ktoré predtým boli súčasťou developmentu Pharos, kúpila ich skupina GLP, významný operátor logistických centier; firme Pharos Development už ostali iba menšie pozemky medzi úsekom obchvatu Bratislavy diaľnice D1 a parkoviskami pred obchodmi Skonto a Bauhaus,
- vlani v decembri darovanie rodinnej vily „Harvard“ v Bratislave na Strmých Vŕškoch synovi Jurajovi a jeho manželke Dane, ktorá je dcérou trestne stíhaného oligarchu Jozefa Brhela; pričom predtým bola istý čas vila na predaj na realitných portáloch,
ale tiež dianie v jeho neoficiálnych projektoch, napríklad predaj zrekonštruovanej nehnuteľnosti bývalej polikliniky Bezručova z portfólia jeho advokáta a finančného dôverníka Daniela Futeja.
Spoločenský kontext
Na jednej strane ústup Širokého st. zo Slovenska má spoločenský kontext.
Napríklad z diskusií zachytených v údajnom spise SIS Gorila z rokov 2005 a 2006 vyplýva, že Široký st. bol jedným z piatich pôvodných „akcionárov“ politickej strany Smer, teda mal patriť k oligarchom, ktorí stranu na začiatku financovali a tak mohli hovoriť aj do personálnych nominácií.
Bývalý poslanec Smeru, niekdajší minister dopravy počas prvej vlády Roberta Fica (2006-2010) a exriaditeľ Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny sa o Širokom v minulosti vyjadroval ako o svojom kamarátovi. Iný bývalý činovník zo Smeru, bývalý minister hospodárstva, neskôr pôdohospodárstva a expredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ľubomír Jahnátek pracoval priamo vo firme Plastika, ktorá patrila a patrí do Širokého portfólia.
V kuloároch sa navyše pred dlhším časom špekulovalo, že polícia a špeciálna prokuratúra v rámci svojich protikorupčných aktivít rozpracováva aj synov oligarchov s väzbami na Smer, ale nakoniec túto klebetu nič nepotvrdzovalo a jej šírenie ustalo.
Majetkový kontext
Na druhej strane ústup Širokého st. zo Slovenska a najmä s ním súvisiace speňažovanie aktív zo sféry jeho vplyvu môže eskalovať vzdor drobných akcionárov Širokého holdingu Druhá strategická. Tí sú už roky nespokojní, pretože podľa vlastných slov sa nedostávajú k dôležitým informáciám o chode firmy.
K tomu treba pripočítať, že firma má ešte ako pozostatok z éry tunelovaných harvardských investičných fondov netransparentné vzťahy s off-shore štruktúrami, ktoré môžu byť naďalej pod kontrolou odsúdených Širokého spolupracovníkov Borisa Vostrého a Viktora Koženého (aspoň tak sa to domnieva likvidátor harvardských fondov, ktorý sa snaží o prinavrátenie majetku poškodeným akcionárom).
Drobní akcionári by sa aj nechali z firmy vyplatiť, ale tomu sa zas Široký bráni vhodne zvolenou vlastníckou štruktúrou.
Široký st. sa priznáva, že Druhú strategickú spoluvlastní, ale podľa Registra partnerov verejného sektora vlastní iba niečo cez 25 percent akcií. Je to dostatočný objem na to, aby sa v registroch objavoval ako skutočný vlastník spoločnosti a nečelil kritike, že sa skrýva, ale zároveň málo na to, aby na Širokého doľahol zákon o cenných papieroch.
Akcionár, ktorý nadobudne viac než 33 percent akcií spoločnosti, ktorá je na burze, totiž musí podľa zákona vyhlásiť takzvanú povinnú ponuku na prevzatie. V rámci nej ostatným akcionárom ponúkne, že ich akcie kúpi. Nie za akúkoľvek cenu, pretože pri povinnej ponuke sa cena stanovuje podľa zákonného vzorca a Širokého by to vyšlo na státisíce až jednotky miliónov eur. Na burze sa dnes jedna akcia predáva za 1 až 1,5 eura. Pri povinnej ponuke by mohla by cena až 15 eur.
Problém je, že Široký v skutočnosti môže fakticky ovládať väčší než 25-percentný balík akcií v Druhej strategickej, iba sa k tomu nepriznáva. Napovedajú tomu neustále zmeny vlastníkov balíkov akcií mimo burzu, naposledy bola takáto zmena oznámená Národnej banke Slovenska vlani v októbri. Pritom častokrát ide o zmeny, v rámci ktorých ostávajú akcie vo sfére vplyvu Širokého, v roku 2019 sa takto do štruktúry Druhej strategickej dostal advokát Futej.
Pretože vlani došlo k predaju Váhostavu, jedného z dôležitých aktív Druhej strategickej, dá sa očakávať, že na najbližšom valnom zhromaždení sa budú drobní akcionári pýtať, koľko to firme vynieslo a kde tieto peniaze skončili. To isté sa dá očakávať vo vzťahu k predaju pozemkov v lokalite Pharos.
Iba čas ukáže, či z toho vzniknú aj súdne spory.
Pozn.: Autor článku vlastní bezvýznamných päť kusov akcií Druhej strategickej, kúpil ich v roku 2019 prostredníctvom bratislavskej burzy ako „vstupenku do divadla“ – na valné zhromaždenia spoločnosti. Napriek tomuto motívu, na žiadnom valnom zhromaždení, ktoré sa od ich nákupu uskutočnilo, nebol. Iné práva z akcií vyplývajúce, napr. pýtať si informácie, nikdy nevyužil.