Ponúka sa jeden starší prípad zo Súdneho dvora Európskej únie, ktorý nepriamo súvisí práve s momentálnym problémom – nepublikovaním zákona v zbierke a snahe presadiť interpretáciu, že Ústavný súd napriek tomu môže pozastaviť jeho účinnosť a netreba potom ani čakať na publikovanie samotného rozhodnutia o pozastavení účinnosti v Zbierke zákonov (takto to interpretuje napr. Ján Mazák).
Krátko po vstupe Českej republiky do Európskej únie (1. mája 2004) tamojší colný úrad pokutoval jedného importéra vín, že poskytol nesprávne údaje pre preclenie červeného vína z Moldavska. Chyby sa mal dopustiť krátko pred vstupom ČR do Únie a colníci firmu vinili aj za to, že pri preclievaní nerešpektovala colné pravidlá Únie. Firma sa bránila, že ich rešpektovať nemusela, pretože podľa prístupovej dohody do Únie boli všeobecne záväzné iba české preklady úniových predpisov oficiálne zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, čo je taká európska Zbierke zákonov. Colný úrad sa bránil, že firma sa pohybuje v medzinárodnom obchode a určite bola znalá úniových predpisov a navyše v tom čase už boli dostupné na weboch Európskej únie ich neoficiálne preklady.
Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z roku 2007 vysvetlil, že táto interpretácia nie je správna: „Je namieste uviesť, že aj keď právne predpisy Spoločenstva sú vskutku dostupné na internete a jednotlivci sa s nimi čoraz častejšie oboznamujú týmto spôsobom, také sprístupnenie týchto právnych predpisov nemôže byť rovnocenné s riadnym uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ v práve Spoločenstva neexistuje žiadna právna úprava v tomto ohľade. Jediná verzia nariadenia Spoločenstva, ktorá je pri súčasnom stave práva Spoločenstva záväzná, je verzia uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie, takže elektronickú verziu, ktorá predchádza toto uverejnenie, nemožno použiť voči jednotlivcom, aj keď sa následne ukáže byť zhodná s uverejnenou verziou.“