Srbský Najvyšší súd ešte vlani v októbri vyhovel žalobe ministra vnútra a niekdajšieho riaditeľa tamojšej tajnej služby Bratislava Gašiča proti investigatívnych novinárom projektu KRIK.
Prekážalo mu, že novinári reportovali o nahrávke, ktorá sa oficiálne prehrala na jednom verejne prístupnom súdnom pojednávaní a obžalovaní zločinci sa podľa nej bavia, že Gašiča platia – nepovedali to však priamo, ale slovným zvratom, ktorý má podľa novinárov z KRIK v prostredí organizovaného zločinu jednoznačný význam.
Rozsudok je značne kontroverzný, všetky pochybnosti spísal KRIK v tomto anglickom článku z novembra a v podstate všetky výhrady k jeho odôvodneniu sedia, ale napriek tomu rozsudok obsahuje úvahu, ktorá stojí za zamyslenie.
Sudkyňa nespochybnila, že nahrávka je autentická, ale všimla si, že novinári v skutočnosti priniesli štandardný článok zo súdneho pojednávania, kde boli spomínané rôzne iné mená a udalosti, nielen minister Gašič.
Napriek tomu však vytiahli informáciu o údajnej korupcii z nahrávky do titulku a článok ilustrovali fotkami Gašiča a zločinca Zorana Jotiča, ktorý mal podľa prehratého záznamu Gašiča platiť. Samotný záznam však nezachytáva priamo Jotiča, ale iného člena jeho mafiánskej partie. Podľa súdu bol takýto prístup pri titulkovaní neprijateľný.
Ide iba o jeden z dodatočných argumentov súdu, rozsudok je postavený najmä na kontroverznej argumentácii, že verejný funkcionár si zaslúži zvýšenú ochranu pred kritikou (čo je v úplnom rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva) a tvrdením, že Gašiča novinári poškodili práve výkladom slovného zvratu z nahrávky, ktorý vyložili ako „byť na výplatnej páske“, no zo samotného záznamu to podľa súdu nevyplynulo.