Prejsť na obsah
12. jan 2024 17:43

Exekúcie nemocníc

Denník N pred pár dňami priniesol správu, že Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove je v exekúcii, ktorá následne obletela všetky ďalšie médiá. 

V skutočnosti v tomto prípade nenastal žiaden posun. Exekúcia, o ktorej píšu noviny, začala ešte vlani, vyplýva z verejne dostupných údajov z registra exekučných poverení. Iniciovala ju firma BFF Central Europe, ktorá dlhodobo skupuje pohľadávky od nespokojných dodávateľ nemocníc a snaží sa ich potom systematicky vymáhať. 

Z Centrálneho registra exekúcií zas vyplýva, že v tomto najnovšom prípade ide o vymáhanie istiny 16 miliónov eur a úroky. Trovy majú tvoriť ďalších 13 miliónov eur, ale z verejne dostupných dát sa nedá vyčítať, prečo sú v takej veľkej výške. 

Prešovská nemocnica nechce poskytnúť akékoľvek detaily prípadu.

Exekúciám čelia aj ďalšie verejné nemocnice, napríklad v Košiciach alebo Trnave. V žiadnom z prípadov to nemá vplyv na poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. 

Nemocnice majú roky exekučnú imunitu. Jej podoba sa postupne menila. Už k jej prvej verzii sa kriticky vyslovil Ústavný súd a zrušil ju. A to bolo ešte v roku 2000. Naposledy inú podobu exekučnej imunity presadil niekdajší minister zdravotníctva Marek Krajčí v roku 2020. Bolo to potom, čo tú predchádzajúci tiež zrušil Ústavný súd. 

Oficiálne je táto imunita iba čiastočná, formálne je preto možné nemocnice exekvovať, ale v skutočnosti sa exekúcia ihneď po začatí ocitne v akomsi „stand by“ móde a bezvýsledne spočíva – pred exekúciou je chránený totiž všetok zmysluplne exekvovateľný majetok nemocníc. 

Zaujímavý posun preto môže byť to, ak by exekútori v spolupráci veriteľmi invenčným prístupom identifikovali takýto zmysluplne exekvovateľný majetok. Známy zatiaľ nie je žiaden prípad, v ktorom by sa to podarilo.

Tento článok pôvodne vyšiel na webe adamvalcek.sk, preto sa v ňom môže vyskytnúť autorský singulár (formulácie v prvej osobe jednotného čísla) a nesprávne linky na iný obsah (hypertextové odkazy).

Zdieľať Rýchly kontext