Európsky súd pre ľudské práva zverejnil notifikácie nových sťažností proti Slovenskej republike.
* * * *
✉️ Prepošlite tento newsletter komukoľvek, kto by ho mal čítať.
🔴 Pripomienky mi môžete poslať odpovedaním na tento e-mail alebo na adresu valcek@magazinkontext.sk. Ďakujem.
* * * *
Podporte vznik online nástroja, ktorý umožní sledovanie káuz, právnych zástupcov a sudcov na Ústavnom súde SR. Pre jeho vznik sme spustili crowdfundingovú kampaň cez Donio.sk.
* * * *
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) minulý týždeň zverejnil notifikáciu o ďalšej sťažnosti Branislava Adamča.
Je odsúdený za založenie a podporovanie zločineckej skupiny na Zemplíne, vraždu a hrubý nátlak, ktorého sa podľa súdov dopustil spolu s kumpánmi počas fungovania v jeho mafiánskej skupine.
Tentoraz poukázal na to, že keď v roku 2022 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, dvaja prísediaci sudcovia z radov občanov boli určení za členov senátu na základe nepredvídateľných kritérií.
B. Adamčo argumentuje, že títo prísediaci preto nie sú zákonnými sudcami podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd SR sa k podstate tohto problému nevyjadril, pretože B. Adamčo sa podľa ústavných sudcov mal skôr zaujímať o personálne zloženie senátu a spôsob jeho vytvorenia (32. bod, I. ÚS 176/2023). V sťažnosti adresovanej ESĽP tento argument odmieta.
Prípad otvára potenciálne bolestivú tému.
V československej trestnej justícii nie je definitívne uzatvorená. Existujú totiž protichodné názory na existenciu práva na zákonného prísediaceho.
Širšiemu presadeniu línie, že áno, toto právo existuje, bráni pravdepodobne obava z revízie množstva starších rozhodnutí, ktoré prijali senáty nezákonne zložené z laických sudcov.
O čo presne ide?
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.