Ministerstvo spravodlivosti stále nekomunikovalo bližšie dôvody, pre ktoré minister Boris Susko zo Smeru podal dovolanie v prospech odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a nevysvetlilo ani to, prečo sú tieto dôvody natoľko vážne, že pre ne minister prerušil výkon jeho trestu odňatia slobody.
V uplynulých dňoch však ministerské dovolanie vyvolalo verejnú polemiku medzi neskorším špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom a obhajcami D. Kováčika Erikom Magálom, Jakubom Križanom a Jánom Kršiakom.
D. Lipšic argumentoval, že odsúdenie D. Kováčika je v poriadku, pretože o ňom rozhodovalo mnoho sudcov a nie je postavené iba na výpovedi jediného spolupracujúceho svedka. Advokáti odsúdeného tieto argumenty vyvracali. Každý z rozhovorov má približne hodinu, oplatí sa pozrieť oba.
Kratšie to už asi nepôjde, argumentácia v samotnom súdnom konaní je totiž ešte rozsiahlejšia. Pre predstavu, odsudzujúci rozsudok sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej má 74 strán, odvolací rozsudok senátu 5T Najvyššieho súdu má 113 strán, dovolanie podané samotným D. Kováčikom vrátane jeho doplnení má 400 strán a podnet na podanie ministerského dovolania má 250 strán.
Jediný svedok? Alebo nie?
Z polemiky medzi D. Lipšicom a obhajcami D. Kováčika sa dajú sformulovať niektoré pochybnosti o tomto prípade.
D. Kováčik bol odsúdený za to, že v lete 2017 vzal 50-tisíc eur za vybavenie prepustenia údajného bossa údajnej mafiánskej skupiny tzv. takáčovci Ľubomíra Kudličku z väzby. Podľa rozsudku u svojej podriadenej prokurátorky Blanky Godžovej vybavil, aby nepodala sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu o prepustení Ľ. Kudličku.
Samotnú korupciu však potvrdzuje iba jediný priamy svedok – bývalý riaditeľ kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý ako spolupracujúci svedok vypovedá v desiatkach rôznych káuz.
D. Lipšic to interpretuje odlišne: „D. Kováčik rozpráva, že bol odsúdený na základe svedectva Ľ. Makóa, ktoré nebolo ničím potvrdené. To je lož. (…) Prokurátorka, ktorá mala službu a bola na výsluchu vtedy obvineného Ľ. Kudličku, napísala úradný záznam a následne vypovedala, že jej telefonoval špeciálny prokurátor D. Kováčik ako nadriadený, aby nepodávala opravný prostriedok proti prepusteniu Ľ. Kudličku z väzby. Vtedy sa spojila výpoveď Ľ. Makóa s výpoveďami a dôkazmi poskytnutými prokurátormi špeciálnej prokuratúry. (…) Prípad D. Kováčika nestojí len na výpovedi nejakého kajúcnika. To je lož. Usvedčili ho vlastní podriadení.“
Kto čo potvrdzuje
Práve tento opis ukazuje, v čom D. Kováčik vidí porušenie svojich práv. Nikto z jeho bývalých kolegov zo špeciálnej prokuratúry totiž nepotvrdil, že by vzal za vybavenie prepustenia Ľ. Kudličku peniaze – to tvrdí iba Ľ. Makó. Prokurátori zhodne vypovedali iba to, že sami vnímali alebo aspoň počuli o tom, že D. Kováčik sa v roku 2017 angažoval v tom, aby prokurátorka v pohotovostnej službe B. Godžová nepodala sťažnosť v prípade, že sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala prepustí Ľ. Kudličku na slobodu na kauciu.
Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu P. Záleská a senát 5T Najvyššieho súdu tieto svedectvá vyhodnotili tak, že nepriamo potvrdzujú pravdivosť výpovede Ľ. Makóa o korupčnej motivácii bývalého špeciálneho prokurátora. Práve preto D. Lipšic tvrdí, že prípad nestojí iba na jednom kajúcnikovi. Obhajcovia D. Kováčika však poukazujú na to, že aj sudkyňa P. Záleská v odsudzujúcom rozsudku o 50-tisícovom úplatku píše, že „tieto peniaze pre neho predstavovali neočakávanú a tiež aj nepožadovanú odmenu“. Ako potom môžu svedectvá bývalých kolegov zvyšovať vierohodnosť svedka Ľ. Makóa, pýtajú sa obhajcovia.
Niekdajší kolegovia D. Kováčika síce vypovedajú, že sa neštandardne angažoval v kauze Ľ. Kudličku, ale nikto nehovorí o jeho motíve, prečo to robil a aj z odsudzujúcich rozsudkov vyplýva, že to zjavne nebolo pre peniaze, pretože tie dostal „neočakávane“ bez toho, aby ich „požadoval“.
Inak povedané, ak by namiesto Ľ. Makóa prišiel akýkoľvek iný svedok a tvrdil, že D. Kováčik dostal trebárs hodinky, dovolenku alebo sa v prípade Ľ. Kudličku angažoval iba preto, že to považoval za správne, tiež by platilo, že takémuto svedkovi sa dá veriť, pretože nepriamo to potvrdzujú jeho kolegovia.
Ani súdy nehovoria o pokyne, ale o nejasnej intervencii
Obhajcovia okrem toho odmietajú argument, že by úradný záznam prokurátorky B. Godžovej z roku 2017 potvrdzoval, že by jej D. Kováčik dal pokyn nepodať sťažnosť proti prepusteniu Ľ. Kudličku na slobodu.
V pokyne sa doslova píše: „V telefonickom rozhovore rozhodol špeciálny prokurátor vzhľadom k tomu, že dozorový prokurátor (…) je na dovolenke a vec s ním v posledných mesiacoch konzultoval, v prípade, že by súd prijal peňažnú záruku, môžem toto rozhodnutie akceptovať a nepodávať sťažnosť.“
B. Godžová na hlavnom pojednávaní upozornila, že tento záznam „ani zďaleka nevystihuje celý rozhovor medzi ňou a D. Kováčikom“.
Ani súdy však nakoniec nepracovali s tým, že by D. Kováčik dával nejaký pokyn – v skutočnosti bol odsúdený za bližšie neopísanú „intervenciu“ u B. Godžovej v súvislosti s nepodaním sťažnosti proti prepusteniu Ľ. Kudličku na slobodu.
Priamych svedkov rozhodovania o kaucii nevypočuli
Výpovede B. Godžovej a jej kolegu prokurátora Michala Stanislava tiež ukazujú, že bolo dôležité vypočuť sudcov Jána Hrubalu a Juraja Klimenta, ktorí rozhodovali o prepustení Ľ. Kudličku.
M. Stanislav totiž vypovedal, že informáciu o jeho pravdepodobnom prepustení mali na špeciálnej prokuratúre „neoficiálne“ pravdepodobne od sudcov.
Sudkyňa P. Záleská však nakoniec odmietla predvolať na hlavné pojednávanie s bývalým špeciálnym prokurátorom J. Hrubalu a J. Klimenta, hoci ešte tri mesiace predtým predĺžila väzbu D. Kováčika práve preto, že týchto dvoch svedkov bude treba vypočuť.
D. Lipšic poukazuje aj na to, že D. Kováčik neuspel ani s ústavnou sťažnosťou. Senát Ústavného súdu sa však vôbec nezaoberal tým, či bolo odsúdenie v poriadku – sťažnosť odmietol pre predčasnosť. V rozhodnutí píše (dostupné je na webe Ústavného súdu pod číslom I. ÚS 182/2023), že D. Kováčik najprv musí vyčkať na to, ako o jeho dovolaní rozhodne Najvyšší súd. Ak mu totiž vyhovie, bola by ústavná sťažnosť zbytočná.