Skip to content
17. Nov 2026 11:38 12 min čítania

Súd zrušil rozhodnutia o neposkytnutí návodu k podateľni súdov. Ministerstvo nevysvetlilo, prečo by išlo o kybernetické riziko

Správny súd v Bratislave v utorok 17. novembra zrušil rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska v súvislosti s neposkytnutím používateľskej príručky k systému, ktorým súdy náhodne prideľujú veci jednotlivým sudcom.

Senát predsedníčky Lucie Kúdelčíkovej (6S/78/2024) zrušil aj prvostupňové rozhodnutie ministerstva spravodlivosti v rozsahu, v akom príručky odmietlo sprístupniť. Vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie.

Rozsudok nie je právoplatný, ministerstvo môže podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd.

Bližšie odôvodnenie bude až v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré bude známe najskôr o mesiac.

Dobový kontext

Spor súvisí so žiadosťou o informácie z 9. mája 2024. V tom čase sa totiž na systém prideľovania vecí a jeho náhodnosť sústredila verejná pozornosť. 

Ministerstvo 24. apríla 2024 poslalo na Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR kontrolnú skupinu s povereniami podpísanými ministrom B. Suskom.

Jediná veta odôvodnenia v povereniach znela: „Previerka informačných systémov bude uskutočnená z dôvodu závažných podozrení z ich manipulácie.“ 

Kedy podozrenie vzniklo, z čoho vychádza ani o ktoré systémy ide, poverenia neuvádzali. Na Špecializovanom trestnom súde umožnil jeho predseda Ján Hrubala skupine skopírovať databázu súdu. Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta kontrolu odmietol a označil ju za „rybársku výpravu“.

J. Hrubala potom 6. mája 2024 v Rádiu Slovensko uviedol, že aplikácia prideľuje veci „konkrétne u nás do piatich kategórií podľa náročnosti“. Až v rámci týchto kategórií ich podľa neho prideľuje náhodne.

Autor tohto článku následne požiadal o sprístupnenie metodickej a používateľskej príručky k technickým a programovým prostriedkom, ktoré ministerstvo schválilo na prideľovanie a prerozdeľovanie vecí a vedenie súdnych registrov (tzv. aplikácia Podateľňa – Registre).

Žiadal aj funkčnú špecifikáciu, opis funkcionality alebo metodickú a používateľskú príručku k „modulu predsedu“ a „modulu podpredsedu“, pretože dodnes nie sú známe ich možnosti.

Ministerstvo v pôvodnom konaní tvrdilo, že nejde o samostatný modul, ale o aplikáciu Register. Moduly predsedu a podpredsedu sú podľa neho opísané priamo v používateľskej príručke k tejto aplikácii. 

Mimo tohto sporu je otázka samotných kategórií náročnosti. Žiadať pýtala sprístupniť dokumenty, ktoré stanovujú a odôvodňujú kategórie náročnosti vecí a ich váhu. Pre prípad, že také dokumenty neexistujú, žiadala informáciu, kto na súdoch kategórie, ich váhu a súvisiace parametre určuje a z akého predpisu toto oprávnenie vyplýva. 

Ministerstvo 31. mája 2024 odpovedalo, že žiadny dokument stanovujúci alebo odôvodňujúci kategórie náročnosti a ich váhy nemá. Parametre sa podľa neho nastavujú priamo v elektronickej podateľni. Kto, kedy a na základe čoho ich nastavil, neuviedlo.

Čo presne kategórie a ich váhy znamenajú a ako ovplyvňujú náhodnosť prideľovania, tak ministerstvo doteraz nevysvetlilo. 

Obhajoba v kauze Mýtnik si ešte v roku 2023 nechala vypracovať odborné vyjadrenie Znaleckého ústavu STU k prideľovaniu vecí na Špecializovanom trestnom súde. Podľa e-mailu autora programu bol tento prípad pridelený „v rámci kategórie C – ťažké veci“. Znalci dospeli k záveru, že prideľovanie „nie je celkom náhodné a je ho možné ovplyvniť parametrami“. Doplnili, že proces „môže byť ovplyvnený cez modul predsedu a modul podpredsedu“.

Ministerstvo žiadosť o návod k podateľni čiastočne zamietlo rozhodnutím z 21. mája 2024. Minister B. Susko rozklad proti nemu zamietol rozhodnutím z 10. júna 2024. Súd zrušil obe rozhodnutia v časti súvisiacej s príručkami. 

Rozklad podľa súdu ostal bez odpovede

Súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Pri ministrovom rozhodnutí bol dôvod jednoduchý. Rozkladom (riadny opravný prostriedok v správnom konaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správ, pozn. autora) sa vecne vôbec nezaoberal.

Rozhodnutie má päť strán, no väčšinu z nich tvoria citácie žiadosti a právnych predpisov. Vlastná argumentácia sa zmestila do dvoch viet. Minister sa v nich „v celom rozsahu stotožňuje“ so závermi prvostupňového rozhodnutia.

Ďalej uviedol, že na ich správnosti „nie sú spôsobilé nič zmeniť ani tvrdenia žiadateľa uvedené v rozklade.“ Podľa predsedníčky senátu takéto všeobecné konštatovanie nespĺňa ani základné náležitosti riadneho odôvodnenia.

Ministerstvo sa tak nevyjadrilo k žiadnej z námietok rozkladu.

Rozklad napríklad poukazoval na to, že právo na informácie možno podľa Ústavy SR obmedziť len zákonom a nie vyhláškou Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).

Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.

Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.

Zdieľať článok