Nová komunikačná politika má viacero neurčitých miest. Napríklad jej súlad s pravidlami slobodného prístupu k súdnym rozhodnutiam.
František Mozner po 40 dňoch vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu zmenil komunikačnú politiku o rozhodnutiach z neverejných zasadnutí senátov občianskoprávneho, trestnoprávneho aj obchodnoprávneho kolégia.
Na neverejnom zasadnutí sudcovia rozhodujú napríklad o námietkach zaujatosti, v niektorých prípadoch aj o odvolaní či dovolaní.
Do 30. júna Najvyšší súd poskytoval základné informácie o rozhodnutí z neverejného zasadnutia krátko po jeho skončení. Od 1. júla sa táto politika zmenila. Poskytnutie základnej informácie by sa podľa pokynu predsedu súdu mohlo oddialiť až o niekoľko týždňov.
„Pri maximálnom rešpektovaní práva verejnosti na informácie považuje Najvyšší súd za zásadné verejne informovať o rozhodnutiach prijatých na neverejných zasadnutiach až po ich oznámení procesným stranám,“ informovala v utorok hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.
Ak by tieto pravidlá platili už skôr, verejnosť by sa z Najvyššieho súdu nedozvedela napríklad o zrušení rozsudku Špecializovaného trestného súdu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka. O jeho zrušení totiž rozhodol senát 20. mája na neverejnom zasadnutí, ale jeho vyhotovenie a doručenie môže trvať až doteraz.
Nová komunikačná politika Najvyššieho súdu má niekoľko neurčitých miest, ktoré sa vyjasnia asi až v praxi. Napríklad, čo znamená, že verejnosť bude o rozhodnutiach informovaná až po „ich oznámení procesným stranám“.
Bude sa čakať na písomné vyhotovenie konkrétneho rozhodnutia a jeho doručenie stranám? Alebo postačí, že strany sa o rozhodnutí dozvedia telefonicky alebo pri nahliadaní do spisu zo zápisnice z neverejného zasadnutia? Od toho totiž závisí, či sa bude na zverejnenie základnej informácie čakať dni alebo týždne.
Celá situácia je ešte zložitejšia, pretože napríklad v trestnom konaní niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu nedoručuje on sám, ale Špecializovaný trestný súd.
Nová komunikačná politika navyše podporí špekulácie a neoficiálne informovanie o rozhodnutiach – ak sa totiž niektorá zo strán dozvie o rozhodnutí pri nahliadaní do spisu, nič jej nebráni, aby o tom sama informovala alebo poznatok posunula vybraným médiám. Samotný súd však podľa nových pravidiel zrejme nebude túto informáciu potvrdzovať ani ju bližšie komentovať až kým rozhodnutie nebude oznámené všetkým stranám konania.
Ďalším neurčitým miestom je súlad novej komunikačnej politiky s pravidlami slobodného prístupu k súdnym rozhodnutiam. Zákon totiž káže súdom sprístupňovať „všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí“. Informačnej povinnosti teda podliehajú aj rozhodnutia, ktoré ešte neboli vyhotovené a ani doručené stranám konania.
Najvyšší súd reagoval, že nová politika sa vzťahuje „výlučne na spontánne informovanie o spôsobe a obsahu rozhodnutí prijatých na neverejných zasadnutiach“. „Táto zmena nezasahuje do sprístupňovania rozhodnutí,“ reagoval na otázky súd.
V reakcii však interpretuje informačnú povinnosť k súdnym rozhodnutiam úzko, keď tvrdí, že podmienkou sprístupnenia rozhodnutia je „skutočnosť, že v čase podania žiadosti je súdne rozhodnutie písomne vyhotovené“.
V skutočnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám ani zákon o súdoch nevyžadujú, aby bolo súdne rozhodnutie vyhotovené. Zákonným predpokladom je iba to, že súd má rozhodnutie k dispozícii. To však platí aj v prípade, že rozhodnutie už je prijaté, ale ešte nebolo vyhotovené. V takej situácii iné súdy zvyčajne poskytujú informáciu o výroku prijatého rozhodnutia.
Ústavný súd v minulosti rozhodol, že „predčasná medializácia“ uznesenia Najvyššieho súdu „nemohla mať ani ten najmenší vplyv na ústavnosť a zákonnosť postupu Najvyššieho súdu, ktorý prijatiu uznesenia predchádzal“ (II. ÚS 428/2020, bod 139).
Sťažovateľ v tom prípade poukazoval práve na to, že verejnosti bolo rozhodnutie sprístupnené skôr než bolo doručené jemu. Predseda senátu sudca Juraj Kliment vtedy Ústavnému súdu napísal, že postup bol v súlade so zákonom:
„To, že sa tak stalo ešte predtým, ako bolo uznesenie doručené stranám konania, nemožno síce považovať za vhodné, ale žiaľ, plne zodpovedajúce zákonnej úprave, ktorá odkazuje na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Inými slovami, ak zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám plynie povinnosť Najvyššieho súdu sprístupniť uznesenie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní, potom nemožno vyčkávať na doručenie uznesenia stranám konania,“ uviedol sudca v stanovisku (bod 58).
Najvyšší súd teraz reagoval, že Ústavný súd týmto rozhodnutím neodobril sprístupňovanie informácií o rozhodnutiach pred ich oznámením stranám konania.
Na porovnanie, Ústavný súd systematicky poskytuje základné informácie o rozhodnutiach z neverejných zasadnutí prostredníctvom tlačových správ. Vychádzajú pár dní po zasadnutí konkrétneho senátu. Samotné rozhodnutia v tom čase ešte nemusia byť doručené sťažovateľom a prípadným iným účastníkom konania.
Pozn.: Autor článku vedie s Kanceláriou Najvyššieho súdu súdny spor o poskytnutie informácií – súdnych rozhodnutí (zatýkacích rozkazov z právoplatne ukončenej trestnej veci).